Foto: youtube
Toto video sa objavilo na YouTube. Je to tlačová konferencia v Donecku, na ktorej Slovák bojujúci na strane povstalcov porozprával novinárom o sebe a o tom, čo ho priviedlo na Ukrajinu. Predstavil sa ako Richard Branický. V úvode prezradil, že odišiel bojovať za povstalcov, aby nedovolil zabíjať civilistov a napomohol zastaviť fašistov.
Rozprával po rusky so slovenským prízvukom a občas si pomáhal slovami v rodnej reči. Trochu sa aj posťažoval: „Keď bola vojna v Juhoslávii, neurobil som nič! A vôbec nie som na to hrdý. Teraz je možnosť urobiť niečo, ale hlavné je to, že som proti fašizmu. Treba navždy zastaviť fašistov,“ zdôraznil.
Na otázku, aký názor majú Slováci na udalosti v Doneckej republike, povedal: „Predtým sme mali problém, pretože naše televízie neukázali nič alebo keď ukázali, tak iba nepravdu. Cestoval som s kamiónom po Európe a chcel som vedieť, čo sa deje v rôznych krajinách. Keďže som študoval ruštinu, navštevoval som ruské internetové stránky, chcel som vedieť, čo tam píšu, aké dávajú informácie. Chcel som porovnať s tým, čo píšu u nás, na Západe. Pozeral som videá na youtube, videl som, čo sa tu deje. Rozmýšľal som: pôjdem – nepôjdem? Ale keď som videl, že tu zabíjajú malé detí, rozhodol som sa že pôjdem: toto treba zastaviť!“
Prezradil, že mal na Slovensku veľmi dobrú prácu a mesačne mal vyše 2 tisíc eur. Avšak nechal všetko a išiel na Ukrajinu. Na otázku, či sa vráti na Slovensko, svojou odpoveďou trochu prekvapil novinárov: „Musím tu zostať. Keďže bojujem v armáde inej krajiny, dopúšťam sa trestného činu podľa našich zákonov. Môžem dostať do 30 rokov vezenia. Navyše dokonca vás... teda už môžem povedať, že nás nazývajú teroristami. Aj keď žiadny tribunál to neurčil, ale predsa nás volajú teroristami. U nás je zákon prísny: za spoluprácu s teroristami mi hrozí doživotie. Cesta naspäť, na Slovensko, pre mňa už neexistuje,“ podčiarkol.
Na otázku, akých ľudí stretol v Donecku a čo môže o nich povedať, prezradil, že tu stretol Rusov a ľudí iných národností z celého bývalého Sovietskeho zväzu: „Stretol som tu veľa príjemných ľudí. Nikdy som tu nemal problémy. Sprevádzal som náklad na autách do Ruska. Ruštinu ovládam, stačilo sa opýtať a vodiči civilných áut mi vždy ochotne pomohli a poradili. Všetci sme tu normálni ľudia, sme tu ako bratia. Sme – Slovania. Nik si ani nevšíma, že som cudzinec, nič si z toho nerobí. Tu sú všetci za jedného a jeden za všetkých.“
Keď mu navrhli, aby sám niečo povedal pre divákov, pre ľudí, dodal, že keď tento rozhovor pozerajú ľudia na Západe, nech prídu sem a pomôžu. Opýtal sa, prečo pomerne málo dobrovoľníkov z rôznych kútov Ukrajiny prišlo do Donecku: „Všetci sa pýtajú: kedy sa skončí vojna? No skončí sa to vtedy, keď nebudeme sedieť doma a pozerať televízor, ale keď si vezmeme do rúk zbrane a budeme bojovať.“
Keď ho novinári poprosili porovnať pokojné rozdelenie Česko-Slovenska a udalosti na Ukrajine, porozprával, že Slovensko a Česko sa rozišli po vzájomnej dohode, mierovou cestou a priateľské vzťahy medzi dvoma krajinami a národmi zostali. Dodal však, že rozdelenie zariadili parlamenty Česka a Slovenska, žiadne referendum nebolo a väčšina obyvateľstva si toto rozdelenie nepriala. Porozprával, ako bolo dobre v Česko-Slovensku.
Na otázku, ako hodnotí reakciu kyjevskej vlády na výsledky referend 11. mája v Doneckej a Luhanskej republike o nezávislosti, povedal, že ukrajinská vláda ich neuznala a najhoršie na tom je, že ukrajinská armáda používa zakázané balistické rakety a rakety naplnené fosforom a chlórom: „Je to veľmi zle. Aj tento fakt urýchlil moje rozhodnutie a prišiel som sem.“
Porozprával, že udalosti na Ukrajine pozorne sledoval v televízii na Slovensku od jesene minulého roka. Veľa vecí nechápal, neskôr to pochopil. Vysvetlil, že v súčasnosti je veľmi ťažké nadviazať dialóg medzi Kyjevom a Doneckom – treba bolo začať rokovania oveľa skôr. „Teraz musíme zastaviť fašistov a rozdeliť republiku, pretože s vrahmi v jednej republike sa nedá žiť,“ podčiarkol v závere Richard Branický.
Video rozhovoru Richarda Branického
0 komentárov
Zatiaľ tu nie sú žiadne komentáre.