Tento týždeň som mala skvelú príležitosť porovnať komfort cestovania súkromnou železničnou spoločnosťou Student Agency II RegioJet a štátnou spoločnosťou ŽSR. Prvý rozdiel bol už pri samotnom kupovaní lístkov. Pri kúpe cestovného lístka na IC Regiojet automaticky dostanete na lístku aj miestenku, bez nej sa do tohto vlaku nedostanete. Vo vlakoch ŽSR to platí iba pri IC, v ostatných ak chcete miestenku doplácate 1 € k cene cestovného lístka.
Na zakúpenom cestovnom lístku spoločnosti RegioJet máte uvedené aj podmienky stornovania cestovného lístka o čom môžete na cestovnom lístku ŽSR iba snívať. Zaujímavosťou je skutočnosť, že ak si kúpite cestovný lístok od ŽSR, platí Vám na dva dni, ale je tam uvedená poznámka, že nástup je možný iba v 1. deň platnosti lístku. Celkom tomu nerozumiem, pretože ak niečo platí dva dni tak by malo byť úplne jedno, kedy bude nástupný deň .Takže zmysel uvedenej poznámky mi zostáva záhadou. Keďže nepatrím do skupiny bezplatných cestujúcich študent už nie som a do dôchodku mám ešte tiež dosť času , tak cena lístku je pre mňa nie nezaujímavá položka. Mimochodom cena lístka súkromnou spoločnosťou bola výrazne nižšia.
Cestovala som na trase Žilina – Košice tam rýchlikom ŽSR, na ktorý som si samozrejme kúpila miestenku a na spiatočnej ceste som využila služby spoločnosti RegioJet. Takže pri prvej ceste, kde rýchlik meškal iba 10 minút, čo je na naše pomery v poslednej dobe úžasné číslo, som sa po označení nástupišťa na svetelnej tabuli presunula na príslušné nástupište. Podľa železničného rozhlasu, bolo hlásené radenie vozňov, a tak som si tipovala, kde asi bude vozeň číslo 4. Spolu s ostatnými cestujúcimi sme sa rýchlo ponáhľali nastúpiť, nakoľko na nástupišti stál neurotický výpravca a tak som nastúpila radšej do iného vozňa, aby som náhodou neostala na stanici. Keďže som cestovala v strede týždňa a to v ranných hodinách, tak boli chodbičky prázdne a presun cez tri vozne bol bezproblémový. Usadila som sa v kupé pre 6 cestujúcich. Bol to vozeň s posuvnými sedadlami, tí ktorí cestovali za čias socializmu, si tieto vozne pamätajú ako nadštandardné vozne I. triedy. V kupé bola aj zásuvka , dokonca dve na pripojenie na počítač, mini stolík a mininádoba na odpadky. Po určitom čase sa ukázal sprievodca, ktorý skontroloval lístky. Keďže to boli staršie vozne, priestor na batožinu bol dostatočne veľký. Čo sa o dnešných moderných vozňoch povedať nedá. A mám dojem, že výrobcovia vlakových súprav s presunom objemnejšej batožiny ani pri ceste vlakom nepočítajú. Po nejakej dobe dorazil obsluhujúci personál s pojazdným vozíkom, ktorý ponúkal tovar na občerstvenie samozrejme za úhradu. Mierne negatívny zážitok bol pri použití toaliet, ktoré boli relatívne čisté, avšak nefungovala tam voda na umytie rúk, ale aspoň tam bol toaletný papier a papier na ruky .
Na druhý deň ráno ma čakala cesta vlakom súkromnou spoločnosťou RegioJet. Keď vlak vošiel do stanice, pri každom vozni stál obsluhujúci personál, ktorí mi ihneď pomohol s batožinou, pri vstupe mi prezreli lístok a odviedli ma na miesto uvedené na lístku. V priebehu 10 minút prišiel čašník, ktorý doniesol malú minerálku. O chvíľu sa objavil znovu a opýtal sa, čo si dám na pitie. Vypýtala som si kávu s mliekom a prichystala som si peniaze, že zaplatím. Na moje prekvapenie nápoje ako aj tlač boli grátis. V kupé boli krásne pohodlné kožené sedačky. Čašník za chvíľu na podnose pozbieral všetky použité plastové poháriky, takže žiadne odpadky sa v kupé nemali čas hromadiť. Toalety boli veľmi čisté. Keď som vystupovala z vlaku celý personál vozňa ma milo pozdravil a pomohol mi otvoriť dvere.
Takže som zistila, že cestovania vlakom aj v dnešnej dobe môže byť príjemným zážitkom. Ako je možné, že v tej istej republike môžete mať tak úplne odlišné kultúrne zážitky z cestovania? Škoda len, že cez deň sa na trase zo Žiliny do Košíc a späť dostanete iba jedným takýmto vlakom. Aj keď od 14.12. má pribudnúť ďalšie IC na trase Bratislava –Košice. Už sa teším, že si takúto cestu budem môcť zopakovať. Podľa mňa to nie je len o financiách, ale aj o celkovom ľudskom prístupe. Veď príjemné vystupovanie, ochota pomôcť a milý úsmev nestoja ani euro a cestu Vám tieto maličkosti určite veľmi spríjemnia.
Foto:www.webnoviny.sk
0 komentárov
Zatiaľ tu nie sú žiadne komentáre.