Referendum na juhovýchode Ukrajiny

Foto: vesti.ru

Takže zástancovia federalizácie v Doneckej a Luhanskej oblasti predsa odštartovali  referendum o štatúte týchto regiónov, ktoré boli prednedávnom prehlásené za Doneckú a Luhanskú národnú republiku. Podľa predpokladov, hlasy budú spočítavať asi 3 dni. V hlasovacích lístkoch v Donecku je iba jediná otázka v ruskom a ukrajinskom jazyku: „Podporujete akt o nezávislosti Doneckej národnej republiky?“. Občania teda na výber veľa nemajú: môžu na túto otázku odpovedať buď kladne alebo záporne. Obyvatelia Luhanskej oblasti pre zmenu majú odpovedať na otázku: „Podporujete akt o štátnej nezávislosti Luhanskej národnej republiky?“.

Napriek tomu, že sa menšie „neznáme“ ozbrojené skupiny stále snažia prekážať priebehu volieb, účasť na voľbách je nadpriemerná. Napríklad, na poludnie ukrajinského času /u nás bolo o hodinu menej/ hlasovalo takmer 30 percent voličov.  

Ako je známe, USA, EÚ a nová ukrajinská vláda vyhlásili, že výsledky referenda neuznajú. Rusko to považuje za vnútornú záležitosť Ukrajiny a nechce sa do toho miešať. Ale keď už niekto pripravuje referendum, tak sa Rusi nemienia tváriť, že sa nič nedeje a nereagovať. Prezident Ruska V. Putin požiadal organizátorov referenda odložiť ho na neskorší – vhodnejší termín. Vedenie Doneckej a Luhanskej republiky sa však rozhodlo, že sa referendum bude  konať dnes – a basta...

Nuž, už sa koná – čo teraz? Na postoji Západu a Ukrajiny sa nič nezmení. Rusko vyhlásilo, že toto referendum je vecou samotných Ukrajincov, ale jeho organizátori by mohli nájsť vhodnejší termín na jeho usporiadanie – najprv by obidve strany ozbrojeného konfliktu mali odložiť zbrane, začať rokovať a až potom by na juhovýchode začali riešiť: čo s tým referendom – treba ho vôbec usporiadať, aké otázky má obsahovať, kam vlastne smerovať.

Je to zaujímavé. Včera som si prečítal na internete názory asi 20 najvýznamnejších analytikov juhovýchodu Ukrajiny. Všetci podporujú konanie separatistov, ale... ani jeden z nich nekritizoval činnosť ruského vedenia. Vysvetlím. Už dlhšiu dobu mnohí lídri ukrajinského juhovýchodu vyzývajú Putina, aby poslal ruské vojska do tohto regiónu, aby zachránil tak žujúcich Rusov. Majú na to dôvod, veď Putin už dávnejšie vyhlásil, že ich tam pošle, ak budú zabíjať Rusov. Nuž, Rusov tam zabíjajú už pomaly mesiac, ale sa ruské vojská na juhovýchod Ukrajiny akosi nechystajú.

Napriek trápnej hystérie a klamstvám európskych a zaoceánskych politikov a médií, ruské vojská neprekročujú ukrajinskú hranicu. Prečo? Je to veľmi jednoduché. Rusi sa do poslednej chvíle snažia vyhnúť vojenskému konfliktu – sú asi jediní, kto nechce vojnu. Prečo by mali bojovať proti Ukrajincom? Nie je v tom žiadny zmysel.

Samozrejme, vojna by najviac vyhovovala Američanom: nech sa medzi sebou bijú dva slovanské národy! Potom, v rámci „obrany mieru a Ukrajiny“ v tejto krajine vybudujú svoje vojenské základne – o to Američanom ide od samotného začiatku, o nič iné. 

Viacerí analytici sa zhodujú, že Američania predsa prehrajú a žiadna vojna medzi Ruskom a Ukrajinou nebude – ani ten lokálny konflikt. Mnohí hovoria, že Američania nedosiahnu svoje ciele. Ja hovorím, že, bohužiaľ, už dosiahli až priveľa. Vyvolali udalosti na Majdane, ktoré spustili reťazovú reakciu. Keby nebol Majdan – nebol by Krym, je to jasné aj najväčšiemu nepriateľovi Ruska. Spojené štáty investovali do politických zmien na Ukrajiny 5 miliárd dolárov – to uznali oficiálne. A koľko ešte nepriznali?.. Preto tlačia nelegitímnu ukrajinskú vládu do ďalších a ďalších konfliktov s Ruskom.

Už sa preliala krv, narastá  nacionalistická hystéria na Ukrajine, vedenie krajiny vyhlásilo Rusov za najväčších nepriateľov. Práve o tom hovorím: Američania dosiahli až priveľa. Koľko desaťročí potrvá, kým sa normalizujú vzťahy medzi Ruskom a Ukrajinou? Optimisti sa, samozrejme, môžu domnievať, že to potrvá iba krátko. Bohužiaľ, mýlia sa. Nepostačí ani nový štátny prevrat, ani vojenská invázia, ani mierové rokovania. Vzťahy sú pokazené na dlhé obdobie. Stačí si iba prelistovať stránky histórie s podobnými príkladmi. Žiaľ, keď je v hre tupý nacionalizmus, vyhľadávanie nepriateľa, územné nároky, „skúsený zaoceánsky poradca a sponzor“, ktorý strašne tlačí, keď sa preleje krv, potom normalizácia trvá veľmi dlho. Bohužiaľ, bude to tak aj teraz...