Ročné vyúčtovanie nákladov 1. časť - Vodné a stočné

Ročné vyúčtovanie nákladov nemá zákonom predpísanú konkrétnu formu, musí však obsahovať minimálne súhrn Vašich platieb za uplynulý rok a skutočné náklady na jednotlivé položky . Konkretizáciu ďalších povinných položiek vyúčtovania obsahuje vyhláška č. 630/2005 v platnom znení.

Väčšina z nás si ako prvé pozrie výsledok vyúčtovania – nedoplatok, alebo preplatok. Z minulosti ešte stále pretrváva zvyk porovnať si výsledok vyúčtovania so susedom, kolegom, alebo známymi s presvedčením, že pri rovnakej veľkosti bytu a rovnakom počte osôb má byť výsledok vyúčtovania rovnaký. Z toho potom vznikajú mnohé zbytočné nedorozumenia a neopodstatnené reklamácie. Rozdiely vyplývajú z výšky skutočne zaplatených zálohových platieb, zo spotreby vody a tepla v jednotlivých bytoch, ale aj z možnej rozdielnej výšky nákladov na vykurovanie objektu, rozdielnych zásad pre spôsob rozpočítania jednotlivých položiek v bytových domoch. Problematika ročného vyúčtovania nákladov je pomerne rozsiahla, preto sa v tejto časti budeme venovať spôsobu vyúčtovania iba jednej z položiek – vode.

Vodné a stočné je položka, ktorá sa objavuje v každom ročnom vyúčtovaní nákladov. Od čoho závisí jej výška? Voda dodávaná do objektu je spravidla meraná samostatným fakturačným vodomerom pre jeden bytový dom, v niektorých prípadoch je v jednom dome viac fakturačných vodomerov, ojedinele môže byť osadený jeden fakturačný vodomer pre dva prípadne viac susediacich objektov. Nákladom bytového domu je množstvo vody pretečenej fakturačným vodomerom, ktoré sa násobí cenou vodného a stočného. Cena za 1 m ³ je u jednotlivých dodávateľov rozdielna . Celkový náklad následne správca alebo spoločenstvo vlastníkov bytov rozdelí medzi jednotlivých vlastníkov a nájomcov bytov podľa spotreby nameranej na pomerových meračoch pretečenej vody v bytoch a nebytových priestoroch.  Pomerový merač v byte teda neslúži ako merač fakturačný a nemôžeme očakávať,  že náš náklad závisí len od nameranej spotreby. Prečo je to tak ?  Medzi súčtom pomerových meračov vody v bytoch a nebytových priestoroch a spotrebou nameranou fakturačným vodomerom je spravidla rozdiel, ktorý je nákladom bytového domu a je vyjadrený  vo forme tzv. koeficientu. Vznik rozdielu môže mať viacero príčin, medzi najhlavnejšie patria:

- kvapkajúce vodovodné batérie, pretekajúce WC nádržky (pomerový merač túto spotrebu nemusí zaznamenať, na fakturačnom merači je ale zachytená a v celkovom súčte za objekt môže predstavovať   významné množstvo vody)

- nemeraná spotreba vody v spoločných priestoroch využívaná na upratovanie, polievanie rastlín, pranie ......

- dočasne alebo úplne nefunkčný pomerový merač v niektorom byte alebo nebytovom priestore

- nesprávny, alebo chýbajúci odpočet spotreby v jednom, prípadne viacerých bytoch alebo nebytových priestoroch

- napojenie odberu vody mimo merania

- únik vody zo spoločných rozvodov, prípadne pri vzniku havarijného stavu.

Ak je rozdiel v nameranej spotrebe, tzv. koeficient do 1,2 netreba sa znepokojovať. Pri vyššom rozdieli je dobré požiadať správcu, aby prekontroloval funkčnosť všetkých pomerových  meračov pretečenej vody, napojenie prívodu vody v bytoch a nebytových priestoroch v ktorých sa uskutočnili prestavby, a tiež stav a prípadný únik vody zo spoločných rozvodov.  Investovaný čas a finančné prostriedky sa nám vrátia v podobe zníženého nákladu na vodné a stočné v budúcnosti.

V ďalšej časti sa budeme venovať nákladom na ohrev vody.