Rozprávka o plynovom vydieraní a tuhej zime

Foto: AP

V ostatnom období však pribúda viac odpovedí na tieto komplikované otázky. Našťastie, stále viac odborníkov, analytikov a politikov začínajú chápať, že katastrofa nehrozí – treba rokovať. Nikdy konfrontácia, hrozby a nadávky nepomohli vyriešiť medzinárodné konflikty. Stále viac vedúcich predstaviteľov EÚ začínajú veriť, že sa s Ruskom netreba hádať, ale rokovať, pretože Gazprom zaujal celkom ústretovú pozíciu, hľadá riešenia a je ochotný pristúpiť na kompromisy. Nie Gazprom, ale vedenie Ukrajiny stále odmieta návrhy Ruska a európskych sprostredkovateľov. Preto sa netreba hádať s tým, kto sa nechce hádať...

Je to síce prekvapenie, ale práve to, že Gazprom pred niekoľkými dňami zavrel Ukrajincom plynový kohútik, poslúžilo pre viacerých európskych politikov dôkazom, že Rusi nechcú sa hádať a nemienia vydierať ani Ukrajincov, ani Európu. Ako je to? Keby Rusi chceli použiť nepekné triky, vydierať partnerov, zavreli by kohútik v tom najhoršom čase pre EÚ a Ukrajinu – na jeseň a v zime. A nech všetci zmrznú! Potom by sa ľahšie vydieralo: ak nezaplatíte, nepustím plyn! Ruská strana sa však snaží postupovať logicky a profesionálne. Viac razy upozorňovala Ukrajinu na dlhy a na to, že zmení obchodnú politiku – presne podľa rusko-ukrajinskej zmluvy. A urobila to - v čase, keď ani Európa, ani Ukrajina ten plyn  veľmi nepotrebujú. A teda majú čas na rozmyslenie. Žiadna šoková terapia. A Ukrajinci majú takmer pol roka na to, aby dostali rozum. Európa tiež...

Bruseli sa síce snaží znížiť plynovú závislosť od Moskvy, ale zároveň si začína uvedomovať, že konfrontácia škodí predovšetkým samotnej Európe. Netreba slepo plniť rozkazy Washingtonu, ale hľadať riešenia výhodné pre EÚ. Európsky komisár pre energetiku Gunter  Oettinger tvrdí, že energetika nie je najlepším objektom pre sankcie. Pripomenul, že Brusel je oboznámený s názorom Washingtonu, ale mal by rozhodovať samostatne a múdro – vo vlastný prospech, nie v prospech Washingtonu. Podčiarkol, že ruský plyn kupuje práve EÚ a nie USA. Je zaujímavé, že Gunter Oettinger to vyhlásil iba pár dní pred summitom EÚ, kde sa posúdi aj možnosť zavedenia takzvaného tretieho balíku sankcií proti Rusku v súvislosti s ukrajinskou krízou.

Ruská spoločnosť Gazprom medzitým ešte raz predviedla ochotu prijať kompromisné riešenie  a jasne ukázala, že nemieni vydierať európskych a ukrajinských partnerov. Naopak – poskytuje im možnosť čo najlepšie sa pripraviť na zimné obdobie. Spoločnosť navrhla zvýšiť objem plynu v európskych podzemných zásobárňach - pre dodržiavanie svojich záväzkov dodávok plynu do Európy v zime. Informoval o tom šéf Gazpromu Alexej Miller. Zdôraznil, že ak v podzemných zásobárňach Ukrajiny pred začiatkom zimnej sezóny nebude 18 miliárd kubických metrov plynu, potom kapacita Severného prúdu a plynovodu Jamal-Európa /ako alternatíva ukrajinskému tranzitu/ kapacitne nestačí na zabezpečenie európskych potrieb. Je  presvedčený, že výstavba Južného prúdu vyrieši otázku tranzitných rizík cez územie Ukrajiny.

O nutnosti ukončenia Južného prúdu dosť nečakané spomenul aj vyše spomínaný európsky komisár pre energetiku Gunter Oettinger. EÚ v ostatnom období pozastavila všetky práce v realizácii Južného prúdu vychádzajúc z vlastných geopolitických názorov a na „rozkaz“ z Washingtonu. Je tu snaha znížiť energetickú závislosť od Ruska. Táto geopolitická hra zašla príliš ďaleko a neveští nič dobre pre Európu. Na druhej strane, predpokladá zisky pre USA.

Pozícia Bruselu sa menila viac razy. Pokúša sa získať výhodnejšie podmienky pre seba a navyše aj nejaký bonus od realizácie Ruskom projektu Južný prúd. Podľa expertov, podobná   politika uškodí predovšetkým európskym spotrebiteľom. Chcú im „ukradnúť“ Južný prúd – stabilnú alternatívu veľmi nespoľahlivému ukrajinskému tranzitu.

Günther Oettinger nie je sám, ozývajú sa aj iní významní predstavitelia EÚ. Napríklad,  generálny riaditeľ najväčšej v Centrálnej Európe naftovej a plynovej spoločnosti OMV Gerhard Roiss vyzval Európsku úniu, aby urýchlila realizáciu projektu Južný prúd.  „Európska únia by nemala zastavovať rokovania o Južnom prúde, treba naopak urýchliť ich,“ je presvedčený Gerhard Roiss.

Günther Oettinger prednedávnom vyhlásil, že sa Európska únia nechystá blokovať výstavbu plynovodu Južný prúd, ale pri jeho výstavbe sa má dodržiavať zákonodarstvo EÚ. Podľa odhadu ukrajinských expertov, nahromadený plyn v podzemných zásobníkoch bude stačiť do októbra. A čo potom? Ak Ukrajina bude aj naďalej komplikovať tranzít plynu, páni z Bruselu iba ťažko vysvetlia mrznúcim občanom, že na vine je Rusko, ktoré chce zmraziť Európu.  Nahradiť ruské dodávky, ktoré činia najmenej tretinu potrieb EÚ, nie je možné.

Nórsko už vyhlásilo, že nemôže uspokojiť potreby EÚ. „Môžeme zvýšiť dodávky, ale nedokážeme zabezpečiť veľké objemy, ako Rusko“, priznal výkonný riaditeľ nórskej ropnej a plynovej spoločnosti Statoil Helge Lund. Katar tiež nnmôže nahradiť Rusko – ani za podmienok maximálne možného využitia dodávok skvapalneného plynu tankermi. Kanada, Holandsko a Alžírsko ako reálna alternatíva Rusku ani neprichádzajú do úvahy.

Projekt transatlantického plynovodu z Azerbajdžanu sa tiež ukazuje ako nereálny. Bola by možnosť dodať iba 10 miliárd kubických metrov ročne. Je to iba 15 percent kapacity Južného  prúdu. Celkovo Gazprom každý rok dodáva do Európy 150 miliárd kubických metrov plynu. Zachráni Európu 10 miliárd kubických metrov azerbajdžanského plynu? Nie. Navyše kvôli rastúcej spotrebe plynu a zníženiu vlastnej ťažby o 20 rokov Európa bude potrebovať ďalších 200 miliárd kubických metrov plynu dodatočne. Tých 10 miliárd je to kvapka v mori.  

USA a viacerí úradníci EÚ sa snažia zastaviť práce na Južnom prúde. Ale pokračujú. V  Srbsku dokončujú tender na projektovanie, výstavbu a uvedenie do prevádzky úseku tohto magistrálneho plynovodu na území republiky. Zhrnutie výsledkov tendru a uzavretie zmluvy sa plánuje na koniec júna 2014. Teda – o niekoľko dní.

Dodávky plynu z USA by boli strašne drahé. Američania, pochopiteľne, presadzujú tento variant, ale je výhodný iba pre nich. Pre ostatných – stratový. V EÚ by mali konečne pochopiť, odkiaľ a prečo fúka vietor. Mali by prijímať rozhodnutia v prospech občanov EÚ, nie zaoceánskeho „šéfa“. Potom nebudú žiadne hádky s Ruskom a ani žiadne problémy s dodávkami plynu. Ani s Ukrajinou...