„Rozprávky“ a klamstva okolo zostrelenia Boeingu

Foto: RIA-Novosti

„Objektívne informovanie“

Naše vrelo milované média a politici sa postavili na jednu stranu barikád: najlepší priatelia sú vo Washingtone, Bruseli či Londýne /určite aj v Kyjeve/ a nepriatelia sú v Moskve, Donecku a Luhansku. Basta, fajka zhasla. Momentálne rozširujú všetky najsprostejšie klebety a podlé klamstva na margo nepriateľov. Ale o kamarátoch nepovedia ani jedno krivé slovko. Príklad?

Viacerí menšie média po celom svete uverejnili správu nemeckých novín o tom, že sa ukrajinský letec priznal, že zostrelil Boeing. Ale žiadne renomované média v Európe, USA a, pochopiteľne, ani u nás nespomenuli to ani slovkom. Tomu sa hovorí objektívne informovanie. Preto ich tak máme radi...

Treba sa dočkať dešifrovania

Niektorí odborníci a novinári sa predsa snažia hovoriť pravdu a poskytujú na margu pádu Boeingu viac-menej objektívne a profesionálne komentáre. Napríklad, nemecký odborník, profesor z Gottingenskej univerzity Peter Schulz sa domnieva: „Teraz musíme počkať na výsledky dešifrovania čiernych skriniek z Londýna. Myslím si, že sa nedozvieme, kto v skutočnosti strieľal. Možno však vyjde najavo, akou strelou bolo zostrelené lietadlo na základe výskumu detailov zásahu. Kto však vydal príkaz a či v skutočnosti ide o provokáciu Kyjeva, keďže sa Boeing odklonil od trasy a bola pri ňom zaznamenaná stíhačka Su-25, o čom svedčia údaje príslušníkov ruských monitorovacích služieb, sa asi nedozvieme. Rusko požiadalo ukrajinskú stranu o predloženie záznamov rozhovorov dispečerov, ide o veľmi správny krok. Kyjev však nikdy neposkytne dôkazy, ktoré by ho diskriminovali. Je to úplne očividné a veriť v takýto krok je jednoducho iluzórne. Kým bude Washington a Brusel podporovať Kyjev vo vojenskej operácii proti juhovýchodu Ukrajiny, ukrajinská vláda tieto údaje nezverejní. V tejto situácii sa Rusko ocitlo v izolácii, po uši v informačnej vojne, ktorá podkopáva dôveru v informácie ruského Generálneho štábu, ktoré boli získané z miesta katastrofy. Svetové spoločenstvo nemá neutrálny zdroj, ktorému by mohlo dôverovať. Američania majú vesmírnu rozviedku, no odmietajú podeliť sa o informácie. Ďalšie krajiny ju zatiaľ nemajú. Je možné, že sa nikdy nedozvieme skutočnú pravdu. Určite to však neznamená, že by sme sa mali zastaviť. Je nutné vypracovať spoločnú stratégiu na vyriešenie krízy a prekonať krízu nedôvery. Brusel ani Washington nie sú však v súčasnosti, žiaľ, pripravení na zbližovanie. Rusko zastáva opatrné stanovisko, pritom je nutné zdôrazniť, že Kremeľ a ruská vláda konajú veľmi iniciatívne v snahe posunúť sa ďalej v tejto otázke,“ podčiarkol.

Washington pripravuje provokácie

Sú čestní profesionáli aj medzi americkými novinármi. Napríklad Mike Whitney z OpEdNews.com ešte 11. júla napísal o konflikte na Ukrajine: „USA majú malé šance zatiahnuť Putina do boja, mali by sme očakávať nové vyfabrikované udalosti s oveľa väčším rozsahom ako požiar v Odese. Washington musí spraviť niečo skutočne seriózne a následne zvaliť vinu na Moskvu“. Mike Whitney napísal tieto slová 6 dní pred zrútením Boeingu. Ide o desivú zhodu okolností alebo novinár prsne predvídal, čo sa stane, pretože vie, ako to chodí vo Washingtone? Určite to vie...
 

Konzervatívny komentátor Simon Jenkins tvrdí, že je hlúpe obviňovať Rusko alebo povstalcov: „Kedy sa zahraničná politika začína chovať idiotsky? Od chvíle, keď sme sa  dozvedeli, že malajzijské lietadlo bolo zostrelené nad Ukrajinou, bolo jasné, že je to nešťastná náhoda. Nech stisol spúšť ktokoľvek, nikto nemohol tuto tragédii naplánovať. Nebol to ďalší 11. september. Bola to chyba, žiadne sprisahanie.

Avšak zahraničná politika miluje sprisahania. Vladimír Putin obvinil ukrajinskú vládu. Ukrajina obvinila proruských povstalcov. Americká veľvyslankyňa v OSN Samantha Power, „nemôže vylúčiť“ zodpovednosť Moskvy. Londýn reval „vražda“. Došlo ku krviprelievaniu. Niekto za to musí niesť vínu. 

To, k čomu v skutočnosti došlo, bola katastrofálna chyba v krajine banditov. To, čo bolo treba súrne urobiť – čo najskôr obnoviť dôstojnosť pre obete. Avšak ešte predtým, než začali zbierať mŕtvoly, politici sa začali predbiehať v sprísňovaní sankcií, rušení obchodu a v  zmrazovaní bankových účtov. Rýchlo sa začali biť, ako krysy v kýbli. Barack Obama je slaboch. François Hollande sa chová jak za Mníchova. David Cameron je pokrytec. Filozof Bernard-Henri Lévy začal vrhať blesky po všetkých: „Toto je duch Mníchova. Je to mnichovanstvo. A je to hanba.“ S tým sa nedá nesôhlasiť...

„Predčasne“ našli vinníkov

Vedenie Bieleho domu našlo vinníkov leteckej katastrofy ešte pred zavŕšením vyšetrovania.  Barack Obama obvinil Rusko a vyhlásil, že práve Rusko vystrelilo raketu, alebo poslalo stíhacie lietadlo s cieľom zostreliť Boeing nad ukrajinským územím. Väčšiu somarinu sa nedá vymyslieť. Americký prezident celému svetu ukázal, že je somár, ale mu to nevadí – plní rozkazy svojich „sponzorov“.

Analytik Jacques Borde hovorím, že toto obamové vyhlásenie ho prekvapilo: správu o katastrofe ešte iba zverejnili a hneď Biely dom oznámil vinníka: „Ihneď desať minút po havárii nám pán Porošenko oznámil, že za katastrofu je zodpovedná domobrana. Jeho vojská s vecou údajne nemali nič spoločné. A to isté sa týka aj Američanov. V danej situácii je jasne viditeľná snaha USA momentálne označiť niekoho za vinníka. Všetko bolo rozhodnuté ešte pred začatím vyšetrovania: Obama vinníka už našiel. Ja sám som na mieste udalostí nebol, avšak ak situáciu rozoberáme na základe existujúcich informácií, je jasné, že katastrofu môžu mať na svedomí tri strany: Rusko, Ukrajina a domobrana Novoruska.

Raketami zem-vzduch oficiálne disponujú dve z týchto strán: Rusko a Ukrajina. V Novorusku sú ľudia, ktorí teoreticky môžu takýmito raketami disponovať takisto, ale nie sú tieto rakety aj  použiť. Aj keď je všetkým jasné, že moderné raketové komplexy vlastní aj Rusko, aj Ukrajina, v momente sme boli informovaní, že raketa, ktorá Boeing zostrelila, bola ruská. Nemáme ale hmotné dôkazy, ktoré by to potvrdzovali.

Vskutku zaujímavo vyzerajú v súčasných podmienkach názory niektorých odborníkov v médiách, vrátane skutočne kvalitných odborníkov, akými sú Michel Chevalet alebo Vincent Amison. Títo páni najprv rozprávali o Ukrajine a vymenovali typy rakiet, ktorými ukrajinská armáda disponuje. A naraz sa o ich komentároch prestalo hovoriť. Odborníci sú vystavovaní veľmi silnému informačnému tlaku. Práve preto sa musíme zamyslieť nad tým, čo sa teraz deje. V danej chvíli nie sú k dispozícii žiadne konkrétne informácie. O vyhláseniach ruskej strany sa prakticky nehovorí. Prechádzajú iba jednofarebné americko-ukrajinské informácie,“ podčiarkol Jacques Borde.

Vyšetria to predsa?

Momentálne sa s čiernymi skrinkami hrajú Angličania. Ani Rusi, ani povstalci z toho nemajú dobrý pocit. Veľká Británia občas má ešte negatívnejší vzťah k Rusku ako USA. Prečo Malajzijci odovzdali čierne skrinky Angličanom? Prečo nedešifrovali ich sami? Majú na to veľa schopných odborníkov – prečo teda odovzdali skrinky Angličanom? Veď sami sa mohli presvedčiť, ako sa to stalo. Je to nepochopiteľné.

Prečo neodovzdali tie nešťastné skrinky aspoň Holanďanom, ktorí taktiež majú schopných odborníkov na dešifrovanie? Najviac obetí v lietadle bolo práve z Holandska – majú právo vedieť pravdu. Ale Malajzijci skrinky odovzdali Angličanom. Nie je v tom žiadna logika. A sú vážne obavy, že Angličania, najvernejší spojenci Američanov, môžu prekrútiť výsledky expertízy. Všetko je to dosť divné...