Rozruch okolo zákona o predaji pôdy

Foto: autor

Samozrejme, vlastníctvo, kúpa a predaj pôdy to sú mimoriadne horúce otázky. SMERu sa podarilo schváliť „svoj“ zákon, vláda tvrdí, že je veľmi dobrý. Opozícia zúri. Poľnohospodári hovoria, že zákon nie je dokonalý a majú pripomienky. Pripomenieme stručne podstatu zmien v zákone. Kvôli čomu sa rozohrali vášne?  

Odteraz, podľa zákona, nadobúdať pôdu budú výlučne osoby, ktoré vykonávajú poľnohospodársku výrobu ako podnikanie podľa Obchodného zákonníka najmenej 3 roky v  obci, v ktorej sa poľnohospodársky pozemok nachádza, alebo v obci susediacej s touto obcou. Záujemca o kúpu pôdy musí mať v prípade, že je fyzická osoba, právoplatný pobyt na území Slovenska minimálne 10 rokov. Právnická osoba musí mať registráciu na našom území tiež minimálne 10 rokov.

Prevádzajúci bude povinný zverejniť ponuku na prevod vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku najmenej na 15 dní v Registri zverejňovania ponúk prevodu vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku na webe rezortu pôdohospodárstva. Zároveň musí túto ponuku zverejniť v rovnakom čase aj na úradnej tabuli v obci, kde sa poľnohospodársky pozemok nachádza. Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek v televíznej debate prednedávnom vysvetľoval, že prednostné právo na nákup istej parcely má poľnohospodár, ktorý vykonáva poľnohospodársku činnosť v rámci obce, kde sa nachádza tá parcela, v druhom kroku v rámci susednej obce, v treťom kroku v rámci Slovenska a až v štvrtom kroku sa táto pôda stáva voľným artiklom.

Zákon sa však nebude vzťahovať na všetky poľnohospodárske pozemky. Z jeho pôsobnosti sú vyňaté záhrady, poľnohospodárske pozemky v zastavanom území obce a pozemky s malou výmerou do 2 tisíc metrov štvorcových, aj keď sa nachádzajú mimo zastavaného územia obce. Obmedzenia sa tiež týkajú pozemkov, ktoré sú podľa predpisov o územnom plánovaní určené na výstavbu, i pozemkov, ktorých možnosť poľnohospodárskeho využívania je obmedzená, ako napríklad v záujme ochrany prírody a krajiny alebo vodných zdrojov.

Zákon nadobudne účinnosť 1. júna tohto roka. Vláda je spokojná, opozícia tvrdí, že iba poškodí vlastníkov pôdy a vyhráža sa, že sa bude sťažovať na Ústavnom súde. Dokonca aj samotný minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek priznáva, že zákon obmedzí vlastníkov pri predaji pôdy, ale na druhej strane prízvukuje, že v súlade s Ústavou SR sú tieto obmedzenia priamo uvedené v zákone.

Aký bol dôvod prijatia nového zákona? Vláda sa posťažovala na obavy z kupovania slovenskej pôdy cudzincami. Oponenti však tvrdia, že cudzinci, ktorí mali reálny záujem o kúpu pozemkov na Slovensku, ich už dávno kúpili. Prízvukujú, že aj pred rokmi cudzinci nachádzali chodníčky, aby kupovali pôdu na Slovensku. Hovoria, že ani nový zákon nezabráni zahraničným investorom, aby si prostredníctvom domácich ľudí či firiem kupovali pôdu. Vytvorí sa akože slovenská firma, ale reálnym majiteľom bude cudzinec.

Niektorí analytici upozorňujú na to, že štát týmto zákonom skôr obmedzí menších vlastníkov pri predaji. Tým, že prednosť má záujemca z nižšieho stupňa ponukového konania, môžu vlastníci pôdy prísť o časť peňazí. V prípade dvoch záujemcov o pôdu dostane prednosť ten, kto hospodári bližšie, aj keď možno ponúkne menej.

Niektorí odborníci vôbec nie sú proti, aby slovenskú pôdu kupovali cudzinci. Obhajujú to tým, že by vstup investorov do nášho poľnohospodárstva zabezpečil nový kapitál, technologické novinky a manažérske postupy. Skupinka odborníkov podčiarkuje, že sa zatiaľ neobjavili informácie, že by mali cudzinci nadmerný záujem o slovenskú poľnohospodársku pôdu a že poplach je zatiaľ predčasný.

Niektorí členovia opozície nie sú spokojní ani s podmienkami predaja. Napríklad podpredseda SDKÚ-DS Jozef Mikuš upozorňuje: „Ak pôdu nepredajú jej nájomcovi, musia sa zapísať v Centrálnom registri na ministerstve, vyvesiť na úradnej obecnej tabuli záujem predávať, vyplniť niekoľko formulárov a potom si podať žiadosť na okresný úrad, kde úradník svojím rozhodnutím umožní predať vlastnú nehnuteľnosť. Ak to nestihne do 30 dní, musí vlastník opätovne do 5 dní požiadať, aby tak urobil.“

Nový zákon takmer vylučuje z hry ľudí, ktorí nemajú prax v pôdohospodárstve. Odborníci v tom vidia argumenty „za“ a „proti“. K pôde sa dostane menej amatérov, ktorí by mohli narobiť veľa somarín. Na druhej strane, ak nie je kupec poľnohospodár, má smolu. Zákon dovoľuje predať pôdu len tomu, kto má minimálne trojročnú prax v poľnohospodárstve. A čo ostatní? Je to dobre aj zle.

Každá minca má dve strany, ale ministerstvo pôdohospodárstva máme iba jedno... Určite ostré debaty o vlastníctve a predaji pôdy budú pokračovať. Vôbec nemajú na to jednotný názor ani v Bruseli. V štátoch EÚ každá vláda to rieši viac-menej po svojom. Drvivá väčšina slovenských poľnohospodárov je toho názoru, že slovenská pôda by mala zostať vo vlastníctve domácich ľudí, ktorí na nej pracujú a majú k nej „rodinný“ vzťah.