Názor občana

Názor občana

Sergej Lavrov: „Jupiter, ty sa hneváš? Teda si v poriadku“ /1/

Sergej Lavrov: „Jupiter, ty sa hneváš? Teda si v poriadku“ /1/

Svetoví politici majú rôzne záujmy, názory, postoje, úlohy a ciele. V európskych médiách sa prezentujú postoje a názory politikov z USA a EÚ a veľmi málo – z „iných zoskupení“. Európania by však mali mať vedomosti aj o tom, čo si myslia aj tí – „iní“

 

Foto: http://www.eu2008.si

 

Práve za účelom prezentácie odlišných názorov a postojov od tých, ktoré presadzujú politici v EÚ a USA, informačná agentúra Russia Today požiadala o rozhovor ruského ministra zahraničných vecí, aby vysvetlil niektoré postoje a pozície Ruska a skomentoval dianie na svetovej scéne. Ponúkame našim čitateľom tento rozhovor.

 

O Iráne sa dohodlo. Európania sa zdajú byť aj šťastní a vďační Rusku za pozitívne konanie. V Rusku však už kolujú reči, že "všetko je zle, teraz bude Irán predávať plyn, sami sme si strelili do nohy, nechápeme, čo sa deje," predpovedajúc vo všeobecnosti takmer zánik Ruska v dôsledku týchto dohôd s Iránom. Čo je na tom pravda?

 

Ukazuje sa podivná logika: v záujme rozvoja ruskej ekonomiky je potrebné buď zdržovať sankciami našich konkurentov alebo čakať, že ich niekto zbombarduje tak, ako chcela Amerika bombardovať Irán. Je to možno pozícia ľudí, ktorí neveria, že naša krajina je schopná odpojiť sa od ropného a plynového „kohútika“.  Túto úlohu stanovil prezident Ruska, vláda dostala všetky potrebné pokyny. Nikto úlohu neodvolal a naďalej má prioritné postavenie.

 

Ohľadne aktuálnej situácie na trhu ropy a zemného plynu. Po prvé, iránsky zemný plyn a ropa nikdy neopustili trh. Dovoľte mi, aby som vám pripomenul, že neexistujú žiadne medzinárodné sankcie Bezpečnostnej rady OSN pokiaľ ide o iránsku ropu a plyn. Ropa a zemný plyn tejto krajiny sú objektom jednostranných protizákonných sankcií uvalených Spojenými štátmi, Európskou úniou a niektorými ich spojencami ako je Austrália. Ale aj tieto sankcie, zakazujúce nákup iránskej ropy, majú výnimky. A navyše Číňania, Indovia, ďalšie krajiny, ak sa nemýlim aj Japonsko sa „priateľsky" dohodli so Spojenými štátmi, že budú aj naďalej kupovať z Iránu určité objemy surovín, zodpovedajúce predchádzajúcim kúpam bez navyšovania ich objemu.

 

Skrátka iránska ropa sa z trhu nikdy nevytrácala. Odborníci hovoria, že nárast dodávok ropy na svetový trh, aspoň v najbližšej budúcnosti,  bude nepatrný. Voči iránskemu plynu neboli nasadené nejaké tvrdé opatrenia. Dlhé roky je iránsky zemný plyn dodávaný medzi iným aj do Turecka. Každú zimu, upozorňovali na to naši odborníci, sa vyskytujú prerušenia dodávok, a Turci žiadajú o nahradenie nedodaných objemov iránskeho plynu. Tí, ktorí merkantilne hodnotia dosiahnuté v tejto fáze rozhodnutia o Iráne, podľa môjho názoru podceňujú skutočný stav trhov uhľovodíkov, a čo je najdôležitejšie, nemôžu sa „povzniesť“ nad utilitaristické stanovisko: „Ako to, že Rusku ublíži to, že sa Irán dostane spod sankcií?“ Naopak, pokiaľ ide o čisto ekonomické záujmy, za tie roky máme s Iránom vytvorenú veľmi pevnú základňu pre spoluprácu.

 

V minulom roku bol podpísaný rozsiahly balík dokumentov, ktorý posunul našu spoluprácu v sfére mierového využívania jadrovej energie a výstavby veľkého počtu energetických blokov jadrových elektrárni v Iráne a to ako v priestore Búšehri, takisto aj na novom mieste do dlhodobej výhodnej roviny.  Či to bude vzájomným prínosom? Rozhodne áno! Irán získa garantované množstvo elektrickej energie bez ohľadu na to, čo sa stane so zásobami ropy a zemného plynu. Táto krajina sa pozerá v časovom predstihu, nechce plytvať svojim prírodným bohatstvom, a my jej v tom pomáhame. Rosatom získal lukratívne zákazky. Samozrejme, že zrušenie hospodárskych a finančných sankcií voči Iránu umožní tejto krajine splatiť dlh Rosatomu a, teda, do nášho rozpočtu sa vrátia miliardy dolárov v platbách.

 

Netreba tak úzkostlivo vnímať skutočnosť a tak sa strachovať. Máme veľa spoločného s Iránom. Je naším dávnym susedom, krajinou, s ktorou máme obrovské množstvo spoločných záujmov v bilaterálnych vzťahoch, v Kaspickom mori, v boji proti terorizmu, v súvislosti s neprípustnosťou sunnitského a šiitského zlomu islamského sveta. Nemusíte mať strach z toho, že sa náš sused, spriatelená krajina oslobodí spod jarma sankcií Bezpečnostnej rady OSN a tiež aj nezákonných, jednostranných obmedzení zo strany USA a Európskej únie.

 

Dohodli ste sa na vývoji iránskej jadrovej energetiky pod kontrolou MAAE. Tam sú obsiahnuté body, ktoré sa dajú ľahko skontrolovať, a sú tam pozície, ako napríklad jadrové komponenty, ktoré môžu byť interpretované úplne ľubovoľne. Predsa len, ako ste sa definitívne dohodli o iránskom jadrovom programe, a či nebudú prieťahy s podpísaním zmluvy do 30. júna?

 

Je dôležité rozlišovať medzi tým, o čom sme sa my – Rusko a Irán dohodli v sfére civilnej jadrovej energetiky, a všetkým ostatným. Ani prvý blok atómovej elektrárne v Búšehri, ani všetky ostatné bloky, ktoré tam budú postavené, ani žiadna jadrová elektráreň na inom mieste v Iráne, o ktorých už sú podpísané zmluvy, kontrakty a podobne, v žiadnom prípade nepodliehajú obmedzeniam, ktoré uložila Rada bezpečnosti OSN. Naše plánované a už začaté stavby nepodliehajú žiadnym jednostranným obmedzeniam USA a Európskej únie. Počas celého rokovacieho procesu naša bilaterálna spolupráca s Iránom o mierovom využití atómu bola spoľahlivo vyvedená nad rámec represálií ako medzinárodných legitímnych, ale aj jednostranných nezákonných. V každom prípade výstavba jadrových elektrární sa predpokladá pod kontrolou MAAE. To platí pre Irán, a rovnako pre naše práce v Turecku, európskych krajinách, a pre práce vo Vietname. Sú určité normy MAAE, ktoré sa aplikujú pri výstavbe jadrových elektrární. Ale tieto objekty nepodliehajú žiadnym sankciám.

 

Teraz pár slov k diskusii o obmedzeniach uvalených na samostatnú iránsku aktivitu bez našej účasti, ktorú naši západní partneri chceli urobiť transparentnejšou. Sme presvedčení, že tak aj treba urobiť: boli dosť závažné podozrenia, bolo dôležité ich rozptýliť a presvedčiť sa o výlučne mierovej podstate iránskeho jadrového programu. Opakujem, že sa to vzťahuje len na činnosť, ktorú vykonávali Iránci samostatne. Mali niekoľko lokalít, kde sa venovali obohacovaniu uránu, stavali reaktor na ťažkej vode, ktorý umožňuje aj produkuje plutónium na vojenské účely. To všetko je, samozrejme, dôvodom na obavy.

 

Dosiahnutá zhoda predpokladá obmedzenie počtu odstrediviek, obohacovanie sa bude vykonávať len na jednom objekte, na ďalšom podzemnom objekte Fordowe zostane určitý počet odstrediviek, ale prevádzka bude určená výhradne na vedecké účely (výroba lekárskych izotopov, atď.) – nebude priemyselným obohacovaním. Tretí objekt – reaktor na ťažkej vode - bude prekonfigurovaný tak, aby nemohol vyrábať plutónium na vojenské účely a neznamenal žiadnu hrozbu s pohľadu šírenia jadrových technológií. Súbežne Iránci dali v zásade zelenú na aplikovanie voči ich programom celého spektra kontrolných opatrení zo strany MAAE  - existuje dodatočný protokol a dokumenty (takzvané „modifikované kódy“), ktoré vyžadujú prístup na všetky tieto objekty a plnohodnotnú spoluprácu strán, úplnú transparentnosť. Za týchto podmienok budú zrušené sankcie Bezpečnostnej rady OSN a jednostranné sankcie niektorých štátov západného tábora.

 

Kľúčové prvky tejto transakcie boli schválené v dostatočnom predstihu počas záverečného finišujúceho týždňa, ktorý sa konal v Lausanne. To, čo bolo dohodnuté, keď som druhýkrát prišiel do Lausanne, bolo zahrnuté do dokumentu, ktorý je nateraz jediným oficiálnym výsledkom predošlej fázy rokovaní a ktoré zverejnili Vysoká predstaviteľka Európskej únie F. Mogeriniová a iránsky minister zahraničia M. Dzh. Zarif. Mohlo sa to uskutočniť už na počiatočnej etape tohto záverečného týždňa,  ale došlo k zdržaniu.

 

Vzhľadom k tomu, že veľa ľudí mi dáva otázky, chcel by som využiť interview a trochu odhaliť  dôvody tohto zdržania. Ako bolo dohodnuté v novembri 2013, keď sme diskutovali o postupe prác pri riešení tohto problému, konečným termínom vypracovania definitívneho komplexného balíka dohôd by mal byť 30. jún 2015. Do konca marca t.r. fakultatívnym cieľom bolo ujasnenie si toho, aké komponenty bude obsahovať tento balík: obmedzenie počtu odstrediviek, sústredenie obohacovacieho procesu len na jednom objekte, druhý objekt – určený len pre výskumné práce, tretí objekt sa prekonfiguruje tak, aby nebol reaktorom na ťažkú vodu, neprodukoval plutónium. Dodatočne budú platiť veľmi prísne kontrolné opatrenia MAAE pre celé spektrum existujúcich postupov, a na oplátku – zrušia sa sankcie. Je to všetko zdokumentované.

 

Myslím si, že neprezradím veľké tajomstvo, ale naši americkí a európski kolegovia chceli okrem týchto základných zložiek balíka dešifrovať tie časti, ktoré v prvom rade potrebovali na zadržanie Iránu v určitom stave, nečakajúc na koniec júna. Aj my sme boli pripravení na taký postup, pretože, v podstate, čím ďalej sa posunieme vpred, ak ide o konkrétne čísla, špecifický objem, tým je lepšie. Ale Iránci odpovedali  - konkretizujme rovnako aj zrušenie sankcií: kedy, v akom rozsahu, aké sú záruky že nás neoklamete. A vtom naši západní partneri sa prejavili ako nepripravení, ale naďalej sa snažili ešte niekoľko dní „vysiľovať“ vyjednávačov a novinárov, snažili sa jednostranne získať potrebné detaile a všetkými možnými spôsobmi sa vyhýbali detailom, ktoré požadoval Irán. V skutočnosti to bol ten pravý dôvod meškania.

Všetky pre nás dôležité komponenty, vrátane úplného vyňatia rusko-iránskej jadrovej spolupráce z procesov prebiehajúcich v rámci „šestky“, sme ošetrili na veľmi ranej fáze rokovacieho týždňa.

 

V Rijáde sa hovorí, že táto dohoda naštartuje „preteky v zbrojení“ v regióne, pretože ďalšie krajiny môžu požiadať pre seba rovnaké podmienky a získať právo na rozvoj jadrovej energetiky, a pod rúškom toho spustiť aj niečo iné ...

Pre „preteky v zbrojení“ nie sú žiadne dôvody. Dosiahnutá dohoda, ktorej ešte treba dať náležitú formu – čo samo osebe nie je jednoduchá záležitosť, vôbec nie je hotová vec. Viete, ako túto priebežnú politickú rámcovú dohodu vnímali v rôznych kruhoch, medzi iným aj mnohí v Kongrese USA, v Izraeli, Saudskej Arábii. Takže, ešte musíme zabezpečiť, aby tieto princípy boli nakoniec preložené do jazyka veľmi konkrétnych, až na jediný digitálny znak, dohôd. Ale v každom prípade to, čo bolo rozhodnuté, musí byť uskutočnené, a ja veľmi dúfam, bude obsiahnuté aj vo forme právneho dokumentu schváleného Bezpečnostnou radou OSN, a nie je žiadny dôvod hovoriť o vyprovokovaní „pretekov v zbrojení.“ Naopak, dohoda je prekážkou pre možnosť akéhokoľvek hľadania „medzery“ v hľadaní vojenského rozmeru iránskeho jadrového programu. Iránci sa politicky zaviazali že ten rozmer nie je, ani nebude. Takto sa zaviazali aj prostredníctvom svojho najvyššieho duchovného vodcu, ktorý dokonca vydal osobitnú fatwu. A teraz v sekulárnom prúde „dôveruj, ale preveruj“ vzniká dokument, ktorý garantuje záruky.

 

Počul som, že Saudská Arábia oznámila, že to spôsobí „reťazovú reakciu“ v tom zmysle, že ostatné krajiny v regióne budú chcieť získať rovnaké podmienky pre rozvoj jadrovej energetiky. Nevidím nič nemožného. Ak je záujem o legitímny, právne legálny rozvoj jadrovej energetiky, som presvedčený, že Rusko ho podporí. Pri uzavieraní dohôd s našimi partnermi v oblasti mierového využívania jadrovej energie sa pravidelne dojednáva, že Rusko postaví jadrovú elektráreň, vyškolí personál, bude dodávať palivo a následne odvezie vyhoreté palivo na recykláciu do svojej krajiny. Irán získal právo obohacovať urán. Ale považovať to za akýsi „mimoriadny“ jav nie je správne, pretože obohacovanie uránu na výrobu paliva pre atómové elektrárne nikto nikde nezakazuje. Zmluva o nešírení jadrových zbraní to nezakazuje. Áno, technológie obohacovania umožňujú nadobúdanie skúsenosti, zvyšovať potenciál a dosahovať vyššie percentá, až zbrojný urán. Ale pre tento účel existuje a je tu MAAE a zmluvné postupy na riešenie týchto problémov. Ak krajina potrebuje garantovaný rozvoj jadrovej energie a je pripravená využívať palivo dodávané zo zahraničia, postup je jednoduchší. Ak niektorá krajina bude chcieť obohacovať urán samostatne, skúsenosti z Iránu ukazuje, že to je tiež možné. V tomto prípade bude nutné dojednať určité záruky.

 

Hovorili sme o tom, že iné krajiny môžu požiadať  o rovnaké podmienky pre seba. A ak si to pozrieme z druhej strany, môže medzinárodné spoločenstvo požiadať o rovnaké podmienky, transparentnosť, spôsoby kontroly voči iným krajinám, napríklad Izraela? A môže sa takáto dohoda stať prvým krokom k vytvoreniu zóny bez jadrových zbraní v regióne?

 

Vždy sme hovorili a budeme aj naďalej zdôrazňovať počas ostatných fáz rokovaní, že superintruzívne  opatrenia voči iránskemu jadrovému programu nebudú ako precedens, pretože Irán je predsa len zvláštnym prípadom. Mnohé roky - posledné, predposledné aj dávnejšie vlády Iránu jednoducho tajili pred MAAE, že vlastnia jadrový program. Hoci sa na prvý pohľad na začiatku podrobného skúmania sa zdalo, že sa jedná o program obohacovania pre získanie paliva. Po - prvé, prečo teda tajili tento program keď boli povinní bezodkladne informovať MAAE? Po - druhé, zrodilo sa podozrenie, že tento program predsa len má vojenský rozmer atď. Táto nedôvera sa hromadila a teraz na jej prekonanie prebiehajú diskusie „šestice“ s Iránom a MAAE s Iránom na základe veľmi konkrétnych zdokumentovaných faktov, ktoré vzbudzujú podozrenie.

 

Z tohto dôvodu medznú intrúziu dohodnutú s Iránom, ale znovu podotknem, ktorá si vyžaduje ďalší detailný rozbor, nie je, žiaľ, stopercentná (cieľom je jej dosiahnutie) je možné vysvetliť minulými „prehreškami“. V prípade, že krajina začne rozhovor „na zelenej lúke“, nezaťažená žiadnymi podozreniami, nevidím nutnosť konať „jeden : jeden“.  Irán by zásadne nemal vytvárať žiadne negatívne precedentné situácie pre režim nešírenia jadrových zbraní, pre sústavu expertnej kontroly a aktivity MAAE zamerané na kontrolu bežného civilného jadrového vývoja, pretože, opakujem znovu, jeho postavenie je osobitné.

 

Takže žiadne podozrenia voči iným krajinám, ako je napríklad Izrael, nie sú?

 

Ak posudzujeme príklad výlučne mierového využitia jadrovej energetiky je nutné si uvedomiť, že Izrael nie je zmluvnou stranou Zmluvy o nešírení jadrových zbraní. Izrael neodpovedá na otázku o vlastnení jadrových zbraní – to je jeho oficiálne stanovisko. Sú však známe podozrievavé stanoviská mnohých krajín v regióne, ktoré, najmä z tohto dôvodu, podporujú vytvorenie na Blízkom východe zóny bez zbraní hromadného ničenia a ich nosičov. Jedná sa o región, ktorý by sa zriekol nielen nukleárnych ale aj na iných druhov zbraní hromadného ničenia, vrátane chemických zbraní. Avšak, nie všetky krajiny v regióne sú účastníkmi Dohovoru o zákaze chemických zbraní. Prípad má dlhú históriu,  kedy pred mnohými rokmi Bezpečnostná rada OSN pri posudzovaní ďalšieho prípadu urovnávania konfliktov medzi krajinami Blízkeho východu v regióne Perzského zálivu, si vytýčila túto úlohu, uvedomujúc si, že sa môže stať nosným systémovým faktorom ktorý podnieti pozitívne trendy. Následne úloha vytvorenia na Blízkom východe zóny bez zbraní hromadného ničenia bola nastolená  na hodnotiacej konferencii Zmluvy o nešírení jadrových zbraní v roku 2010 ako súčasti balíka, umožňujúceho neobmedzené predĺženie tohto veľmi dôležitého dokumentu.

 

Bohužiaľ, rok 2012, ktorý bol označený ako dátum pre zvolanie takejto konferencie sa minul, ako sa  minuli aj ďalšie dva roky. Za niekoľko týždňov sa začne ďalšia hodnotiaca konferencia v rámci Zmluvy o nešírení jadrových zbraní na ktorej sa oznámi, že rozhodnutie ktoré bolo dosiahnuté konsenzuálne, nie je splnené. Vnímame tento fakt ako veľkú chybu a nabádame všetky krajiny regiónu a to bez výnimiek (iba so všeobecnou účasťou sa dá očakávať nejaký výsledok) na prekonanie pretrvávajúcich, väčšinou už len procesných a organizačných nezhôd, a zvolať takú konferenciu. Pracujeme s Ligou arabských štátov, Izraelom, samozrejme s Iránom, pretože len celé spektrum účastníkov môže predostrieť zrozumiteľný dialóg, samozrejme v súčinnosti s krajinami mimo tohto regiónu, ktoré budú súčinné pri tejto významnej akcii.

 

Avšak, doteraz zostávajú určité podozrenia voči Iránu a voči Izraelu, o ktorých ste práve povedal. Nie je tu dvojaký meter? Veď Irán nateraz je podľa slov B. Obamu najprísnejšie kontrolovaná a pozorovaná krajina na svete, ale Izrael neodpovedá na otázky.

 

Ešte raz by som chcel povedať, že Irán bude najviac kontrolovanou a pozorovanou krajinou, ak zásady rámcove dohodnuté v Lausanne (čo je veľmi veľká práca) budú implementované do jazyka praktických dohôd. Tento jazyk môže byť iba vzájomne zrozumiteľným a preto si musíme vypočuť aj našich amerických kolegov ako vnímajú proces zrušenia sankcií.

 

Irán vždy zdôrazňoval, že je pripravený plniť svoje povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o nešírení jadrových zbraní. Izrael nie je zmluvnou stranou tejto Zmluvy. Ale vzhľadom k tomu, že stále vznikajú otázky o izraelskom vlastnení jadrových zbraní na čo Izrael nereaguje - taká je vládna politika - a bol pokus o dosiahnutie úprimnejšej konverzácie cez zvolanie konferencie o zriadení v celom tomto regióne zóny bez zbraní hromadného ničenia. Izrael súhlasil že sa zapojí  do tohto procesu, ktorý nebude trvať jeden deň, a to ani jeden rok – bude to dlhodobý proces, porovnateľný snáď s vytvorením OBSE. Teraz Izraelčania trochu, prepáčte, sa „štuchajú rohmi“ s Arabmi o programe konferencie. Arabi sú presvedčení, že sa má rokovať len o zóne, jej ukazovateľoch – kto vlastní jadrové zbrane ich musí priznať a zrieknuť sa ich.  Izrael tvrdí, že je pripravený zapojiť sa do dialógu na tému vytvorenia zóny, ale za nie menej dôležité považuje chápanie celkovej bezpečnostnej situácie v regióne. Domnievam sa, že takáto formulácia problému je opodstatnená.

 

Zóna je dôležitá nie na to, aby sme hlásali: „No, tak sme vybudovali zónu!“. Zónu potrebujeme najmä pre zaistenie bezpečnosti. My všetci - Rusko ako jeden zo zakladateľov konferencie, spolu s USA a Veľkou Britániu, Fínskom ktoré poskytlo priestor pre túto konferenciu a menovalo pod záštitou OSN akéhosi „facilitátora“, sprostredkovateľa  - veríme, že rozuzlenie je možné, program je možné usporiadať tak, aby sa diskutovalo o zóne, avšak so zameraním na zlepšenie celkovej hladiny bezpečnosti v regióne. Dúfam, že tieto procesné spory a niekedy tiež spory prestížne stíchnu. 

 

Aké sú vyhliadky Iránu vo vzťahu k  SCO po zrušení sankcií?

 

Vyhliadky sú dobré. Sme za. Spolu s Indiou a Pakistanom, ktorí, sme presvedčení, na summite SCO v Ufe dostanú nielen pozvanie ale dokumenty, ktoré spustia na základe ich podaných žiadosti proces pristúpenia k SCO. V organizácii sa pomerne dlhú dobu pracovalo na súbore dokumentov, sú tri alebo štyri: kritériá, záväzky, prehľad zmlúv, ktoré boli podpísané v rámci SCO, a ktoré „krajiny – ašpirantky“ by mali podpísať a ratifikovať. Taký je postup.

 

V závislosti na tom, ako sa bude posúvať práca na dojednaní podrobností zmlúv s Iránom, pokiaľ nebude marenie procesu, ak uvidíme, že zásady sú presunuté do roviny praktických opatrení ja osobne si myslím (samozrejme som ešte nekonzultoval s kolegami v SCO) že my, ministri zahraničných vecí sme oprávnení odporučiť prezidentom a lídrom vlád členských štátov SCO posúdiť podobný dokument v súvislosti s Iránom.

 

Nakoľko je oprávnený terajší zásah v Jemene?

 

Teraz je mimo rámec medzinárodného práva. Sme, samozrejme trochu sklamaní prinajmenšom tým, že sa operácia začala bez akejkoľvek konzultácie v Bezpečnostnej rade OSN alebo prostredníctvom bilaterálnych kanálov a že naši partneri (naozaj si veľmi vážime náš vzťah so Saudskou Arábiou a ďalšími členmi tejto koalície) iba spätne sa obrátili na Bezpečnostnú radu OSN a požiadali o spätné schválenie zásahu. Nemôžeme vyhovieť, pretože sa jedná o prosbu schváliť činy jednej strany, a druhú vyhlásiť takmer mimo zákon.

 

Zastávame iný názor. V súčasnosti aktívne pracujeme s našimi saudskými, egyptskými kolegami, inými krajinami zúčastňujúcimi sa na tejto operácii, vyzývame ich k návratu na cestu mierového urovnania, čo si bude vyžadovať kroky z oboch strán konfliktu: Houthis musia zastaviť operáciu v južnom Jemene, kde sú pomerne aktívne boje, podnikajú sa pokusy o obsadenie nových území; prímerie by malo byť bezpodmienečným; koalícia by mala náležite zastaviť letecké útoky; sily odporujúce Houthisam  „na zemi“ by  sa mali tiež pripojiť k prímeriu. Následne by sa všetky jemenské strany mali stretnúť pri rokovacom stole. Nie je to nad naše možnosti.

 

Už sa vážne diskutuje o konkrétnych metropolách v krajinách tohto regiónu a nie vždy len o tých, ktoré by boli akceptované všetkými jemenskými stranami a umožnili by obnovenie dialógu so zreteľom na mierové iniciatívy, ktoré svojho času (pred tým ako Rada začala letecké nálety) boli vznesené Radou pre spoluprácu arabských štátov v Perzskom zálive (GCC). V tejto zóne je nutné vytvoriť vládu národnej jednoty, pripraviť nové voľby. To všetko sme už videli na príklade Ukrajiny.

 

/Dokončenie ešte dnes/

0 komentárov

Zatiaľ tu nie sú žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentára sa musíte prihlásiť alebo zaregistrovať.