Aby sme pochopili, o čo v tomto experimente vlastne ide, je potrebné vysvetliť si pojem konformita. Konformita, čiže prispôsobivosť je prispôsobenie sa prevažujúcim alebo dominantným názorom, požiadavkám, normám skupiny či spoločnosti, v ktorej človek žije. Opakom konformizmu je antikonformizmus, ktorý môže vyústiť až do revolty či deviantného správania, kedy je človek neprispôsobivý či priveľmi zásadový.
Asch uviedol svoj experiment s tým, že ide o „test zraku“, v ktorom mali účastníci porovnať veľkosť čiar na dvoch kartičkách. Na prvej bola vyznačená čiara určitej veľkosti, na druhej boli tri rôzne dlhé čiary a respondent mal rozhodnúť, ktorá z troch možností dĺžkovo prislúcha tej na prvej kartičke.Študenti odpovedali postupne jeden po druhom, pričom svoje odpovede nezdôvodňovali, len ich vyslovili nahlas.
Kým v pokusnej skupine, kde všetci odpovedali sami za seba, zodpovedalo správne 95% testovaných, u druhej skupiny to bolo inak. Tá pozostávala z nasadených spolupracovníkov, ktorí mali zámerne odpovedať nesprávne a zmiasť tak posledného, nič netušiaceho respondenta.
V tejto skupine odpovedalo správne len 25% účastníkov, pričom 47% testovaných urobilo v dvanástich úlohách 1-7 chýb a 28% urobilo 8 a viac chýb.
Zaujímavé je, že účastníci vybrali nesprávnu odpoveď len vtedy, ak boli nesprávne odpovede predchádzajúcich respondentov jednotné a nelíšili sa od seba.
Asch týmto experimentom dokázal, že konformita, teda prispôsobivosť respondentov sa znížila, keď:
- nasadení spolupracovníci odpovedali aj správne
- mohol nič netušiaci respondent reagovať slovne na výroky ostatných
- nič netušiaci respondent odpovedal písomne, nie verbálne
Účastníci neskôr v rozhovoroch s Aschom uviedli, že hoci neverili odpovediam spolupracovníkov, odpovedali tak ako oni, pretože nechceli byť považovaní za „čudných“. Len zopár z nich sa priznalo, že verili skupine.
A čo vy? Dokážete si za svojim názorom stáť, aj keď sú všetci ostatní proti vám? Dokážete ho vyjadriť nahlas bez toho, aby ste sa báli reakcie okolia, hoci ste o jeho správnosti naplno presvedčení?
Zaujímavosti
Sociálne experimenty, ktoré šokovali svet - Aschov test sociálnej konformity
- KristinaJanscova
- 23.04.2014
- 736 zobrazení
- 0 komentárov
Aschov test sociálnej konformity je prvým experimentom, ktorému sa budem v krátkej sérií Sociálne experimenty, ktoré šokovali svet venovať. Jeho autorom je poľský rodák Solomon Asch.
Pridať komentár
Pre pridanie komentára sa musíte prihlásiť alebo zaregistrovať.
Najnovšie články
Newsletter
Najzaujímavejšie články priamo do vášho e-mailu.


0 komentárov
Zatiaľ tu nie sú žiadne komentáre.