„Šťastný nový rok!“ Ruská pravoslávna cirkev oslávi rok 7519

Foto: http://www.patriarchia.ru/

Samozrejme, ruská pravoslávna cirkev riadi sa aj oficiálnym letopočtom prijatým v celom svete, avšak takpovediac paralelne pokračuje registrovať roky aj podľa starodávnej tradície. A tak letopočet ruskej pravoslávnej nezačína od narodenia Krista pred 2015 rokmi, ale od stvorenia sveta – samozrejme, podľa byzantských a staroruských zdrojov.

Tento letopočet bol prijatý ešte v starom Byzantsku a platil aj v starovekom Rusku – až do r. 1700. Ale 19. decembra 1699 slávny ruský cár Peter Prvý /Peter Veľký/, ktorý sa rozhodol „vyrovnať“ ruský letopočet a európskym a celosvetovým, vydal o tom príslušné nariadenie a od 1. januára 1700 v Rusku prešli na všeobecne prijatý letopočet.

Je tu však ešte jeden háčik. Mnohí z nás vedia, že v Rusku oslavujú Nový rok, ale aj Starý Nový rok, že tam ochotne dva razy oslavujú Vianoce – koncom decembra, ako všade vo svete, ale aj presne o 2 týždni – začiatkom januára, dátum revolúcie r. 1917 uvádzajú v dvoch „exemplároch“ – 7. novembra, ale aj 25. októbra, často aj dátumy narodenia slávnych ruských osobností, ktoré žili pred 20. storočím, tiež uvádzajú v dvoch variantoch. Prečo Rusi všetko tak doplietli?

Ale logika tu predsa je. Aj keď cár Peter Prvý „urovnal“ ruský a celosvetový kalendár, postupne však zasa vyskytol rozdiel. Zapríčinil to jeden – jediný deň v priestupnom roku, ktorý sa v európskom gregorianskom a ruskom julianskom kalendári započítaval odlišne. V priebehu stáročí tento rozdiel dosiahol 13 dní. Preto pravoslávne Vianoce nasledujú až dva týždni po katolíckych a Rusi majú dôvod aj na dvojité oslavy Nového roku – najprv s celým svetom 31. decembra a potom aj 13. januára. 

V Rusku pred rokom 1700 oslavovali Nový rok 1. septembra a potom začali oslavovať 31. decembra. Ale ruská pravoslávna cirkev aj v súčasnosti oslavuje nový bohoslužobný rok 14. septembra /teda 1. septembra podľa starého štýlu/. A práve v polovici septembra vždy sa začína nový ročný bohoslužobný cyklus v pravoslávnej cirkvi.

Ako vznikol dátum „od stvorenia svetu“? Vypočítaný bol byzantskými vykladačmi Svätého písma v r. 353 nášho letopočtu na rozkaz imperátora Konštancia. Existovali aj iné letopočty – rímske, alexandrijské, židovské a mnohé iné, pričom odlišovali sa nie o niekoľko rokov, ale o niekoľko storočí a dokonca aj tisícročí. Prečo?

Celá vec je v tom, že v Biblii sa neuvádzajú presné dáta a vypočítať napríklad obdobie života Adama by sa dalo iba podľa dostupných rodostromov alebo podľa zverejnených proroctiev. Je známe, že dátum narodenia Krista vypočítal mních Dionisius až v r. 525 nášho letopočtu, pričom mnohí vedci a historici tvrdia, že sa určite pomýlil o 4-5 rokov. Preto vypočítať si dátum stvorenia svetu ozaj nie je možné...    

Byzantskí vedci sa domnievali, že svet bol stvorený v 6. tisícročí pred našim letopočtom, pričom ich nezaujímalo obdobie, keď sa v Európe ešte preháňali mamuty či iné predhistorické príšery. Za stvorenie sveta považovali obdobie, keď vznikali prvé civilizácie, keď ľudia už začali budovať mestá a dediny, obrábať pôdu, obchodovať a pod.

Podľa jednej z verzií, 1. september za dátum príchodu Nového roku označil prvý kresťanský imperátor Konštantín Veľký v r. 312. Urobil to naprotiveň pohanskému letopočtu Ríma, podľa ktorého Nový rok prichádzal 1. marca. Konštantín Veľký príchod Nového roku spojil s ukončením poľnohospodárskych prác v poli.