„Sú to Rusko s Čínou, kto drží v ruke všetky karty, nie Washington“

Foto: facebook

Washington je príčinou konfliktu, ktorý už nejakú dobu buble pod pokrievkou. Rusko bolo ešte príliš slabé, aby niečo robilo s tým, keď Clintonov režim tlačil NATO bližšie k ruským hraniciam a ilegálne zaútočil na Juhosláviu, pričom túto krajinu rozbil na maličké ľahko kontrolované kúsočky. Rusko bolo takisto príliš slabé, aby niečo robilo, keď sa režim Georgea W. Busha stiahol z dohody ABM a pristúpil k rozmiestňovaniu protiraketových (ABM) základní u ruských hraníc. Washington Moskve klamal, že účelom týchto základní ABM je ochrana Európy pred neexistujúcimi iránskymi jadrovými medzikontinentálnymi balistickými strelami (ICBM).

Moskva však chápala, že účelom základní ABM je znehodnotenie ruskej jadrovej obrany, zastrašenie a teda zvýšenie schopnosti Washingtonu nútiť Rusko k dohodám, ktoré narušia jeho suverenitu. Do leta 2008 sa ruská sila vrátila. USA a Izrael vycvičili a vybavili Gruzínskou armádu, aby na washingtonský rozkaz v ranných hodinách 8. augusta zaútočila na odštiepeneckú republiku Južné Osetsko a začala zabíjať ruských príslušníkov mierových zborov a miestnych civilistov. Jednotky Ruské armády na to okamžite zareagovali a behom pár hodín bola Američanmi vycvičená a vybavená Gruzínska armáda rozdrvená a porazená. Gruzínsko bolo opäť v ruských rukách. Pripomeniem, že sa táto provincia nachádzala v zostave Ruska ešte v 19. a 20. storočí.

Putin mal americkú bábku Michaila Saakašviliho inštalovanú za gruzínskeho prezidenta v následku Washingtonom iniciovanej "oranžovej revolúcie" zavesiť a Gruzínsko do Ruskej federácie opäť vrátiť. Rusko namiesto toho kvôli strategickej chybe svoje sily stiahlo a nechalo bábkový režim Washingtonu nedotknutý. Dovolilo, aby Rusku spôsoboval ťažkosti aj v budúcnosti.

Washington tvrdo tlačí na začlenenie Gruzínska do NATO a teda na pridanie viac amerických vojenských základní na ruskej hranici. V tej dobe si však Moskva myslela, že Európa je na Washingtonu o niečo nezávislejšia, ako je tomu v skutočnosti, a spoliehala sa pre zažehnanie budovania amerických základní v Gruzínsku na dobré vzťahy s Európou.

Teraz už si už ruská vláda nemá o schopnosti Európy viesť nezávislú zahraničnú politiku žiadne ilúzie. Ruský prezident Vladimír Putin verejne vyhlásil, že Rusko zistilo, že diplomatické rokovania s Európou nemajú zmysel, pretože európski politici predstavujú washingtonské záujmy, nie európske. Minister zahraničia Sergej Lavrov nedávno uznal, že štatút Európskych zajatých národov sa už Rusku jasne ukázal na tom, že ruská gestá dobrej vôle nemôžu vytvoriť žiadne diplomatické výsledky.

S tým ako bola otrasená ilúzia Moskvy, že diplomaciou sa Západom možno vytvoriť nejaké mierové riešenie, tak toto uvedomenie reality ešte posilnilo démonizovanie Vladimíra Putina zo strany Washingtonu a jeho vazalských štátov. Hillary Clintonová nazvala Putina novým Hitlerom. Kým Washington vteľuje organické súčasti ruského a sovietskeho impéria do svojho vlastného impéria a bombarduje sedem krajín, v tom čase Washington navyše tvrdí, že Putin je vojensky agresívny a má v úmysle obnoviť Sovietsku ríšu.

Washington vyzbrojuje neonacistický režim zriadený Obamom na Ukrajine, pričom nezmyselne tvrdí, že Putin vpadol do ukrajinských provincií a anektoval ich. Všetky tieto nehanebné lži stále opakujú západné „presstitutky“. To ani Hitler nemal tak ku všetkému povoľné médiá, ako má Washington.

Washington zablokoval všetky diplomatické úsilia a uchyľuje sa k vyloženému hnusu. A tak bolo touto realitou Rusko nútené aktualizovať svoju vojenskú doktrínu. Nová doktrína schválená 26. decembra uvádza, že USA a NATO predstavujú hlavnú vojenskú hrozbu existencii Ruska ako suverénneho nezávislého štátu.

Ruské dokumenty citujú washingtonskú vojnovú doktrínu preventívneho jadrového úderu, všímajú si nasadenie protiraketových striel, posilňovanie síl NATO a zámer nasadiť zbrane do kozmu ako jasné príznaky toho, že Washington pripravuje útok na Rusko. Washington tiež proti Rusku vedie ekonomickú a politickú vojnu s pokusmi o destabilizáciu jeho ekonomiky pomocou ekonomických sankcií a útokov na rubeľ.

Ruský dokument uznáva, že Rusko čelí hrozbe zmeny režimu Západom, ktorá sa má dosiahnuť "akciami zameranými na násilnú zmenu ruského ústavného poriadku, destabilizáciou politického a sociálneho prostredia a dezorganizáciou funkcionality vládnych orgánov, kriticky dôležitých občianskych a vojenských zariadení a informačnej infraštruktúry Ruska." Zo zahraničia financované NGO a zahraničím vlastnené ruské médiá sú nástrojom destabilizácie Ruska vo washingtonských rukách.

Washingtonská bezuzdne agresívna politika voči Rusku znovu vzkriesila preteky v jadrovom zbrojení. Rusko teraz vyvíja dva nové systémy medzikontinentálnych rakiet ICBM a v roku 2016 nasadí zbraňový systém konštruovaný k vyradeniu amerických protibalistických raketových systémov. Krátkozrakí vojnoví štváči, ktorí ovládli Washington, nasmerovali svet na cestu k jadrovému Armageddonu.
 

Ako ruská, tak aj čínska vláda chápu, že ich existenciu ohrozujú washingtonské hegemonické ambície. Larchmonter referuje, že sa ruská vláda dohodla s čínskou vládou, aby naštrbili washingtonské plány na marginalizáciu oboch týchto krajín. Preto sa rozhodli spojiť svoje ekonomiky do jednej a prepojiť svoje vojenské velenie. Rusko s Čínou teda prikročili k formovaniu spoločnej ekonomickej a vojenskej fronty.

Jednota Medveďa s Drakom zrazí šialené neokonzervatívne sny o "Americkom sne storočia" a zaradí ho medzi dobrodružné nezmysly. Ako to formuluje Larchmonter: "USA a NATO budú k rusko-čínskej porážke potrebovať Archanjela Michaela, ale podľa všetkých príznakov je Archanjel Michael spolčený s medveďom a s jeho pravoslávnou kultúrou. Teraz, keď sa z nich, v podstate stala dvojica, neexistuje žiadna mysliteľná zbraň, žiadna stratégia, žiadna taktika, ktorá by v blízkej budúcnosti mohla poškodiť niektorú z ich rastúcich ekonomík.

Larchmonter v novej geopolitike vytvorené v súčinnosti Ruska a Číny vidí nádej. To ja nespochybňujem, ale či si arogantný neokonzervatívci uvedomujú, že to ich hegemonická politika vytvorila nepriateľa, nad ktorým Washington nemôže získať prevahu, tak budú tlačiť na preventívny jadrový úder ešte pred tým, než bude rusko-čínske zjednotenej velenie plne funkčné. Aby sa Rusko s Čínou vyhli zločineckému prepadu, tak by mali konať za podmienok plnej jadrovej pohotovosti.

Americká ekonomika - a v skutočnosti celá západne orientovaná ekonomika od Japonska po Európu - je domček z kariet. Od začiatku ekonomického poklesu pred siedmimi rokmi je celá Západná ekonomická politika presmerovaná na podporu hŕstky prerastených bánk, vládneho dlhu a amerického dolára. V dôsledku toho sa ako ekonomika samotná, tak schopnosť obyvateľstva si s ňou poradiť, len zhoršuje. Finančné trhy vychádzajú z manipuláciou, nie z fundamentálnych ekonomických ukazovateľov. Tie manipulácie sú neudržateľné. Keď exploduje predlženia, tak nedávajú záporné úrokové sadzby žiadny zmysel. Spolu s tým ako reálny príjem spotrebiteľov i s ich reálnym zadlžením a reálnymi dôchodkami stagnuje alebo dokonca klesá, prebieha zároveň akciová bublina.

S tým, ako Rusko, Čína a ďalšie krajiny upúšťajú od používania dolára na vyrovnanie medzinárodných účtov, a ako Rusko vyvíja alternatívu k finančnej sieti SWIFT, tak BRICS vyvíja alternatívy k MMF a k Svetovej banke a spolu s tým aj ostatné časti sveta vyvíjajú svoje vlastné systémy kreditných kariet a Internetu, súbežne sa však tlačia americké doláre spolu s japonskou a európskou menou, aby sa podporila výmenná hodnota dolára, tá by ale mohla zažiť dramatický prepad hodnoty, ktorý by vyvolal nefunkčnosť Západného na importoch závislého sveta.

Podľa môjho názoru to Rusom aj Číňanom trvalo moc dlho, než si uvedomili tú zlovoľnosť, ktorá má teraz kontrolu nad Washingtonom. Kvôli čomu obe riskujú jadrový útok ešte pred tým, než budú mať plne funkčné kapacity svojej spoločnej obrany. Keďže je Západná  ekonomika domčekom z kariet, tak by Rusko s Čínou mohli vyvolať kolaps Západnej  ekonomiky ešte pred tým, než neokonzervatívci stihnú svet dohnať do vojny. Keďže je Washingtonská agresia proti obom týmto krajinám už krištáľovo jasná, tak majú Rusko s Čínou plné právo na nasledujúce obranné opatrenia.

Keďže USA a EÚ vedú ekonomickú vojnu proti Rusku, tak to by mohlo pokojne tvrdiť, že Západ poškodením jeho ekonomiky Rusko zbavil schopnosti splácať dlhy Západným bankám. Ak by toto nestačilo ku krachu úboho kapitalizovaných bánk EÚ, tak môže Rusko oznámiť, že keď sú teraz krajiny NATO oficiálne v ruskej vojnovej doktríne uznané za nepriateľov ruského štátu, tak nebude Rusko už naďalej podporovať agresiu NATO proti Rusku predajom zemného plynu členom NATO. Ak by prepad európskeho priemyslu a rýchlo rastúca nezamestnanosť a krachy bánk nestačili k rozpadu NATO, a teda ku skoncovaniu s touto hrozbou, tak môžu začať konať Číňania.

Číňania držia ohromné množstvo v dolároch denominovaných finančných aktív. Presne tak, ako konali agenti Federálnych rezerv, banky tehál drahých kovov, keď počas obdobia slabej aktivity na trh masívne vrhali papierové futures na drahé kovy, aby zrazili ceny týchto kovov, tak by mohla vykonať Čína ekvivalent tohto počínania pozbavením sa amerických pokladničných poukážok v objemu mnohých rokov kvantitatívneho uvoľňovania v priebehu niekoľkých minút.

Ak by Federálne rezervy začali rýchlo tlačiť doláre, aby skúpili to ohromné množstvo poukážok, a zabránili tak zosypaniu tohto domčeka z kariet, tak by sa potom Číňania mohli začať zbavovať dolárov, ktoré im za tieto dlhopisy dajú, na menových trhoch. Hoci Federálne rezervy môžu natlačiť doláre, za ktoré nakúpia tie štátne dlhopisy, tak si Fed nemôže natlačiť cudziu menu, za ktorú by skúpil tieto doláre. Dolár by sa zrútil a s ním aj moc hegemóna. Vojna by tak mohla byť za nami bez jediného výstrelu či vypálenia rakety.

Rusko s Čínou sú podľa môjho názoru voči svetu povinné zabrániť jadrovej vojne, ktorú neokonzervatívci, ktorí riadia politiku USA, zamýšľajú, takže niečo na spôsob tej washingtonskej ekonomickej vojny zohrajú proti nemu. Sú to Rusko s Čínou, kto drží v ruke všetky karty, nie Washington.

Rusko s Čínou by nemali vyslať žiadne varovania. Mali by jednoducho konať. A dokonca namiesto, aby postupovali krok za krokom, mali by vyliať celý sud naraz. S tým, že štyri americké banky držia deriváty v celkovej hodnote niekoľkonásobku svetového HDP, tak by z toho vyplývala explózia, ktorá by bola ekvivalentom tej jadrovej. USA by skončili a svet by bol zachránený. Larchmonter má pravdu, rok 2015 by mohol byť veľmi dobrým rokom“ uzatvára svoje hodnotenie Craig Roberts.