Foto: Screenshot The Independent
Tejto téme sa venuje aj Matthew Norman vo svojom článku v britskom online denníku The Independent /vychádza od októbra 1986/. Tvrdí, že, ak Spojené štáty skutočne chcú sa zmieriť s Ruskom, mali by prestať dráždiť ho ostrým hrotom. Prízvukuje, že USA konajú tak, ako konajú preto, že ešte stále blúdia v psychologickom labyrintu studenej vojny...
„A zasa si musíme spomenúť na Einsteinovú definíciu šialenstva. Zakaždým, keď isti „géniovia“ triumfy v Iraku, Afganistane a v Líbyi sa snažia postaviť do morálnej pozície a urobiť prednášku pre Rusko, Rusko sa chová akosi tvrdohlavo. Možno, keby Borisa Johnsona „odvliekli“ s lietadlom do Moskvy, by sa mu tam myšlienky prečistili. Ani preto, že v týchto dňoch stanovisko šéfa britského ministerstva zahraničných vecí sa považuje za „devalvovanú menu“, netreba celkom ignorovať jeho slova,“ upozorňuje britský novinár.
„Johnson si myslí, že Rusi potrebujú cestu von a cestu vpred. Samozrejme, že Rusi potrebujú cestu von – a to už dlhšie obdobie, a to nielen zo Sýrie. Otázkou je, či USA dokážu nájsť a navrhnúť Rusku túto cestu bez svojho obvyklého pohŕdania a blahosklonnosti, ktorá je charakteristická pre USA a ktorá nevyhnutne zatlačí Rusov ďalej do kútu. Ale, samozrejme, k tomu nedôjde,“ domnieva sa Matthew Norman.
„Vzťahy medzi Ruskom a Západom od studenej vojny pokračovali v duchu „kontraproduktívneho idiotstva“ hlavne preto, že, súdiac podľa rétoriky, studená vojna sa ešte neskončila. Napriek tomu, že po rozpadu sovietskej „ríše zla“ nasledovalo pomerne krátke obdobie oteplenia vzťahov, onedlho tradičná mentalita opäť zvíťazila. Namiesto toho, aby Západ „pomaly viedol Rusko do objatí západnej demokracie“, neustále podpichoval ruského medveďa „ostrým hrotom“. Reakcia krajiny disponujúcej silným obranným vojenským strojom brániacim jeho hranice, bola na provokatívny pokus zapojiť Ukrajinu do NATO predvídateľná,“ prízvukuje britský novinár.
„Samozrejme, že iba revizionisticky zmýšľajúci stalinisticky maniak ho (Putina) neodsúdi za autoritárske pohŕdanie ľudských práv, a nielen to. Ale netreba milovať človeka a jeho metódy, aby si bolo nutné uvedomiť, že netreba bojovať proti nemu, ale spolu s ním poraziť Islamský štát. Netreba byť ruským nacionalistom, aby sme pochopili, prečo sú ľudia unavení z Putinových záznamov o vojenskej intervencii v sýrskom konfliktu, ktorý mu vyčítajú práve tí politici, ktorých nezodpovednosť viedla k destabilizácii celého regiónu,“ prízvukuje.
„V určitom okamihu som si začal myslieť, že sa Amerika chystá prejsť na koncepciu svojej morálnej prevahy. V búrlivom vrchole volebnej kampane budúceho amerického prezidenta bola jediná iskierka nadeje, ale obvinenie Trumpových spolupracovníkov zo vzťahov s Ruskom skoncovali s týmito ašpiráciami. V prípade, že Západ vyhral studenú vojnu, čo je dosť sporné kvôli jeho stále búrlivým ozvenám, tak v tejto vojne vyhrať sa nedá. Studená vojna bola vyhladzovacou vojnou medzi dvoma rovnakými súpermi, kým ZSSR nedošli peniaze,“ pripomína novinár.
„Aktuálna verzia je nasledovná: konfrontácia medzi jedinou zostávajúcou superveľmocou a ekonomicky nezdravým Ruskom, ktoré sa môže chváliť iba svojim jadrovým arzenálom, ktorý nehodlá použiť. To je dôvod, prečo by Amerika nemala považovať Rusko za nepriateľa číslo jedna. Takže má Boris pravdu ohľadne hľadania východiska pre Rusko. Je to skvelý nápad. Ale v súčasnosti je to ťažšie, ako hocikedy predtým pochopiť, ako to urobiť, ak ani USA nenájdu pre seba východisko z psychologického blúdenia studenej vojny, v ktorom sa pohybujú na dotyk so Spojeným kráľovstvom a jeho prenikavým šteklením v nohách,“ uzatvára svoj komentár vo The Independent britský novinár Matthew Norman.
0 komentárov
Zatiaľ tu nie sú žiadne komentáre.