Turecko zvažuje vojenských zásah islamistom

Foto: AP

V tejto prihraničnej s Tureckom provincii radikáli z IŠ upevňujú svoje pozície napriek spojeneckej leteckej operácii vedenej Spojenými štátmi. Vo štvrtok bojovníci IŠ dobyli mesto Hit ležiace asi 140 kilometrov západne od Bagdadu. Včera vztýčili svoju vlajku na budove na východnom predmestí sýrskeho pohraničného mesta Ajn al-Arab známeho tiež pod kurdským názvom Kobani.

O toto mesto na sýrsko-tureckej hranici bojujú už asi tri týždne. Zatiaľ sa bojovníci IŠ do centra nedostali, ale dnes v noci úplne obsadili tri mestské štvrte – Kania, Araban a časť priemyselnej zóny a pokračovali v útokoch vo východnej časti Kobani. Pozorovatelia podotýkajú, že čiernu vlajku Islamského štátu vidieť už od tureckej hranice. Naznačujú, že islamisti môžu prekročiť hranice Turecka.

V ostatných týždňoch bojovníci Islamského štátu obsadili desiatky obcí a miest. Z oblasti utieklo do Turecka už vyše 150 tisíc Kurdov. V Ankare silnejú hlasy, že Turecko má konečne zasiahnuť. Turecký parlament minulý týždeň schválil nariadenie, ktoré armáde umožní cezhraničné útoky proti islamistom v Sýrii a Iraku. Viacerí analytici v Turecku prízvukujú, že letecké útoky spojeneckého letectva vedeného Spojenými štátmi, ako sa aj očakávalo, neboli veľmi efektívne: bojovníci IŠ aj naďalej útočia.  

Islamisti medzitým dostávajú posily. K extrémistickej organizácii Islamský štát, ktorá sa zmocnila časti územia Iraku a Sýrie a vyhlásila tam svoj rovnomenný kalifát, sa pridalo aj Islamské hnutie Uzbekistanu (IDU), považované za teroristickú organizáciu.

Podľa agentúry RIA Novosti o tom včera informoval zdroj na uzbeckom ministerstve vnútra, ktorý sa odvolal na informácie uzbeckej tajnej služby. Podľa tohto zdroja IDU v Uzbekistane zintenzívnilo verbovanie a výcvik dobrovoľníkov do jednotiek IŠ. Výcvikové tábory sa nachádzajú v pohraničných oblastiach Pakistanu a Afganistanu. Uzbecké ministerstvo vnútra bolo nútené prijať niektoré protiteroristické opatrenia.

Islamské hnutie Uzbekistanu vzniklo v r. 1996. Jeho zakladateľmi sú predstavitelia v Uzbekistane zakázaných politických strán, ktorí sa presunuli do Afganistanu, kde sídli aj hlavný štáb IDU. Táto organizácia je napojená na fundamentalistické hnutie Taliban i na teroristickú sieť al-Káida. Mnohé krajiny, vrátane Ruska, USA a stredoázijských štátov  zaradili ju na zoznam teroristických organizácií.

Američania zverejnili svoju stratégiu boja proti Islamskému štátu. Podľa denníka New York Times, americká vojenská operácia proti IŠ bude mať tri fázy: bombardovanie základní a pozícií islamistov, intenzívny výcvik, vyzbrojenie a ošatenie irackej armády a kurdských dobrovoľníckych jednotiek a rozhodujúci útok, cieľom ktorého bude likvidácia základní  islamistov v Sýrii. New York Times uvádza slová zdroja z Bieleho domu, že tretia fáza sa uskutoční, podľa všetkého, už za vlády Obamovho nástupcu vo funkcii prezidenta USA.

Islamisti sa nebezpečne priblížili ku hraniciam Turecka. Mínometné strely z bojov medzi kurdskými ozbrojenými silami a postupujúcimi extrémistickými milíciami organizácie Islamský štát na severe Sýrie dopadli už aj na územie Turecka, ktoré je členom NATO. Včera o tom informovala spravodajská stanica CNN. Tanky tureckej armády podľa agentúry Reuters v reakcii na strely, ktoré dopadli na turecké teritórium, zaujali pozície na kopci nad obliehaným sýrskym pohraničným mestečkom Kobane. Na pozíciách sa objavilo asi 15 tureckých tankov s hlavňami namierenými na sýrske územie. 

V tejto situácii sa turecká vláda obrátila na parlament s otázkou možnosti použitia tureckej armády za účelom ochrany hraníc a v prípade nebezpečenstva aj organizácie vojenských operácií za hranicami Turecka. Turecko vyhlásilo, že je pripravené zapojiť sa do činnosti medzinárodnej protiteroristickej koalície a zastaviť postup bojovníkov Islamského štátu. Za tento návrh hlasovalo 298 poslancov tureckého parlamentu a 98 boli proti. Toto nariadenie má platnosť jedného roka.

Turecko taktiež súhlasí s vytvorením bezletovej a nárazníkovej zóny a za určitých podmienok nevylučuje aj účasť tureckých jednotiek v pozemských operáciách spojeneckých vojsk. Turecký premiér Ahmet Davutoglu to potvrdil v rozhovore pre CNN. „Hovoríme zatiaľ iba o pripravenosti našej krajiny pomáhať koalícii v logistických otázkach a využívať veľký  infraštruktúrny vojenský potenciál Turecka a o vytvorení nárazníkovej zóny na hranici so Sýriou. Samotní Turci hovoria, že sa nenachádzajú v štádiu vojny, ale aktívnej obrany,“ podčiarkol turecký premiér.  

Vážnosť situácie často prízvukuje aj nový turecký prezident Recep Erdogan. Tureckí analytici prízvukujú, že v súlade s mandátom, ktorý vláda získala od parlamentu, Turecko ešte pred začiatkom hociktorých operácií sa musí dohodnúť so zástupcami kurdských strán. Pomôcť vláde by mohli tureckí Kurdi, ktorí majú úzke vzťahy so sýrskymi Kurdmi a môžu sa s nimi dohodnúť. Turecké vedenie má pred sebou dilemu: buď sa dohodne s Kurdmi alebo, ak sa nedohodne, prihraničný región doslova „vybuchne“.   

Salih Muslim, líder Sýrskeho kurdského hnutia, v nedeľu tajne rokoval s zástupcami ministerstva zahraničných vecí Turecka a tajných služieb. Žiadal, aby Turecko pomáhalo ozbrojeným jednotkám Kurdov, ktorí bojujú proti islamistom v meste Kobani. Ako informoval denník Sabah, Ankara súhlasila poslať do mesta humanitárny konvoj s potravinami a liekmi, ak sa sýrski Kurdi pripoja k Slobodnej sýrskej armáde v boji proti režimu Basara Asada. Zatiaľ na požiadavky Sýrskeho kurdského hnutia o dodávkach zbraní a streliva Ankara odpovedala negatívne. Na druhej strane kurdskí ozbrojenci vyhlasujú, že v súčasnosti oveľa viac potrebujú práve zbrane, ako potraviny a lieky.