Úpadok spoločnosti pokračuje: V Belgicku nechajú zomierať choré deti

Za schválenie eutanázie u detí hlasovalo v belgickom parlamente 82 poslancov, proti bolo 44 členov a 12 sa ich zdržalo hlasovania. V Belgicku sú eutanázie u dospelých povolené od roku 2002. Počet takto zabitých ľudí však každoročne stúpa, a je zrejmé, že nie všetky prípady sú s kostolným poriadkom. Kým v roku 2003 počet ľudí zbavených života tzv. „milosrdnou smrťou“ bolo v Belgicku 235, v roku 2011 to už bolo 1133 zavraždených ľudí. Podrobné štúdie Európskeho bioetického inštitútu EIB o eutanázii v Belgicku hovoria, že eutanázia sa stala bežným a prirodzeným faktom, ku ktorému sú však ľudia mnohokrát dotláčaný zvonku. Navyše, zákon ohľadom eutanázie sa od roku 2002 vôbec nemenil, avšak pravidlá pre uskutočnenie eutanázie sú čoraz benevolentnejšie.  Kontrolná komisia napríklad zistila, že napriek tomu že eutanáziu podľa zákona smú podstúpiť len osoby v konečnom štádiu choroby a tá by sa v krátkej dobe skončila smrťou, v prípade 8% ľudí táto podmienka splnená nebola. Taktiež každý žiadateľ o eutanáziu musí túto žiadosť podať písomne, avšak vo veľkej väčšine prípadov táto podmienka taktiež nebola splnená.

Tak sa zdá, že v Belgicku si len poviete o smrť ako o hamburger v reštaurácií, a lekári vám s radosťou vyhovejú. V januári 2013 verejnosť šokovala eutanázia 45-ročných bratov-dvojičiek, Marca a Eddyho Verbessemovcov. Bratia boli od narodenia hluchí a trpeli aj inými chorobami, nie však až natoľko závažnými. Od lekárov si však museli vypočuť ďalšiu krutú diagnózu, že do niekoľkých rokov zrejme úplne oslepnú. Radšej si však zvolili dobrovoľnú smrť. V nemocnici v meste Mechelen ich žiadosť zamietli s tým, že u nich nie je splnená zákonná podmienka neznesiteľných bolestí. Lekárom v Bruseli už však táto prekážka v zákone nevadila a eutanáziu vykonali. Zdôvodnili to tým, že bratia, ktorí žijú celý život spolu a aj spolu pracujú, by psychicky veľmi trpeli tým, ak by sa nemohli počuť ani vidieť.      Je však eutanázia jediné možné riešenie, ktoré dokáže svojim chorým ľuďom ponúknuť taká civilizovaná krajina ako Belgicko? Po 20.storočí, ktoré znamenalo obrovský pokrok v medicíne sme sa dopracovali len k tomu, že budeme nevyliečiteľne chorých ľudí „milosrdne“ znášať z tohto sveta?

Toto všetko sa doposiaľ týkalo len dospelých ľudí. Belgicko však uzákonilo ako prvá krajina (a dúfajme že aj posledná) eutanázie detí bez vekového obmedzenia. Doteraz takto mohli neplnoletí učiniť len v Holandsku, avšak až od 12-tich rokov. V Európe aj vo svete tento krok vyvolal zdesenie a búrlivé debaty. Je však zarážajúce, že väčšina Belgičanov s týmto zákonom súhlasí. Ako je vôbec niečo takéto možné v takej vyspelej krajine? Je evidentné, že Belgičania sú vyspelý len majetkovo a ekonomicky, ich ľudskosť a morálka však poklesla na samé dno a je horšia ako u zvierat. Nemôžeme však všetkých Belgičanov do jedného vreca. V Bruseli protestovalo množstvo ľudí proti tomuto zverstvu, proti sa samozrejme vyjadrila aj belgická katolícka cirkev, ale aj židovské a moslimské náboženské obce. Dokonca 160 detských lekárov v Belgicku adresovali list parlamentu, v ktorom vyjadrujú svoje presvedčenie, že medicína je už na takej úrovni, že dokáže výrazne zmierniť bolesť aj tých najmenších detí.

V zákone je stanovených šesť podmienok, ktoré musia byť splnené pre prípad eutanázie:

• dieťa musí byť v terminálnom štádiu choroby
• musí trpieť neznesiteľnými bolesťami
• nemôže existovať šanca na zlepšenie jeho stavu
• dieťa bude musieť byť pri vedomí a chápať, čo je eutanázia
• vyžaduje sa súhlas oboch rodičov
• prípady bude posudzovať komisia lekárov a psychológov

Tak napríklad k štvrtému bodu v poradí:  keď je zákon bez obmedzenia veku, ako  môže jedno-dvoj-trojročné dieťa chápať čo to eutanázia vlastne je? O živote toho malého človeka tak rozhodnú jeho rodičia s lekármi. Oni mu predsa život nedali, tak mu ho nemajú ani právo vziať. Druhý bod, že musí trpieť neznesiteľnými bolesťami je takisto veľmi diskutabilný, ako som už písal vyššie v prípade dospelých. Tento bod sa dá veľmi ľahko zneužiť, lebo hranica neznesiteľnej bolesti je veľmi nekonkrétny pojem.

Mnohí lekári, ktorí so smrteľne chorými deťmi pracujú hovoria, že choré deti, akokoľvek trpiace, nikdy nevyslovujú žiadosť o smrť.

Ako je možné, že človek podľa belgických aj iných zákonov nie je spôsobilý na väčšinu občianskych úkonov do dovŕšenia 18-tich rokov života, ale v takejto závažnej veci kľudne s čistým svedomím nechávajú rozhodovať deti? Chránime ohrozené druhy zvierat pred vyhynutím, zbierame túlavé mačky a psi a pritom sme schopní zabíjať choré deti pod rúškom humanity a ľudských práv.

Eutanázia aj pre slovenské deti

O eutanáziu v Belgicku môžu teoreticky požiadať deti z celej EÚ, teda aj tie slovenské. Takýto prípad by však bol „chvalabohu“ mimoriadne komplikovaný. Rodičia na Slovensku by v takomto prípade čelili u nás trestnému stíhaniu, pretože v našich zákonoch je zakotvená ochrana života a eutanázia je teda protizákonná. Navyše, ak aj o eutanáziu v Belgicku požiada dieťa zo zahraničia, musí byť dlhodobo pod dohľadom belgického lekára.

zdroj: budatko.sk