Foto: Facebook
Po rozpade ZSSR značná časť obyvateľstva tejto pobaltskej krajiny nezískala estónske štátne občianstvo. Získali ho iba čistokrvní Estónci a menšia časť ľudí iných národností, ktorí už niekoľko desaťročí žili na území súčasného Estónska. Veľký počet ľudí neestónskej národnosti však zostal bez občianstva. Preto v estónsku a ostatných pobaltských krajinách, kde je situácia podobná, vznikla pre určitú kategóriu ľudí nálepka – „neobčan“.
Mnohí z nich smutne ironizujú, že podobné zaobchádzanie sa pripomína praktiky z 30. – 40. rokov minulého storočia v Nemecku a namiesto židovských symbolov by ľuďom bez občianstva v Estónsku mohli na chrbte pripevniť tabuľku „neobčan“. Títo ľudia majú obrovské problémy so zamestnaním, sociálnym a zdravotníckym zabezpečením, výplatou dôchodkov a pod. Majú problémy vycestovať do zahraničia, pretože mnohí z nich nemajú platný estónsky pas. V tejto krajine žijú ako cudzinci.
Zdá sa, že /možno/ začína svitať na lepšie časy. Od prvého januára je platný nový legislatívny dodatok, ktorý čiastočne „odblokoval“ získanie estónskeho štátneho občianstva pre „druhotriednych neEstóncov“. Odteraz detí „neobčanov“ Estónska, narodení v tejto slobodnej a demokratickej krajine, môžu získať estónske štátne občianstvo. To sa však ich rodičov stále netýka... Estónsko tak zaviedlo do praxe rozšírené vo svete pravidlo, že novorodenec, ktorý uvidel svetlo sveta v nejakej krajine, má právo získať štátne občianstvo tejto krajiny – aj v prípade, že jeho rodičia podobné občianstvo nemajú.
V Estónsku žije veľký počet ľudí, ktorí nemôžu získať občianstvo tejto krajiny, aj keď mnohí z nich žijú na území tohto štátu už dlhé roky alebo aj desaťročia. V malej krajine s celkovým počtom obyvateľstva 1,3 milióna ľudí žije napríklad viac ako 100 tisíc Rusov, ktorí nemajú estónske občianstvo. Doposiaľ, ani deti „neobčanov“, ktorí sa narodili už na území slobodného a demokratického Estónska, nemohli získať estónske občianstvo.
0 komentárov
Zatiaľ tu nie sú žiadne komentáre.