V4 plus – načo NATO?

Foto: AP

Prezidenti 9 krajín sa zhodli na potrebe posilniť vojenskú infraštruktúru vo východnej Európe.  Zaoberali sa tiež otázkou budúcnosti vzťahov NATO s Ruskom a zvýšenia investícií do obrany. Hlavným cieľom stretnutia zvolaného z iniciatívy Poľskej republiky bola koordinácia stanovísk pred summitom NATO, ktorý bude v septembri vo Walesi.

Slovenský prezident Andrej Kiska vo svojom príhovore Vyšehradskú štvorku označil za kľúčovú platformu a pilier regionálnej spolupráce. Vyslovil sa za posilňovanie jej súdržnosti. Povedal, že Slovensko vníma nižšiu mieru bezpečnosti v regióne a je zástancom spoločných obranných projektov, ktorými sa v tejto oblasti dajú znižovať náklady.

Najviac rečnil prezident hostiteľskej krajiny Bronislaw Komorowski. Vyzdvihol vzájomnú ekonomicko-hospodársku spoluprácu, pričom Slovensko, momentálne predsednícku krajinu zoskupenia V4, považuje za dôležitého partnera. Navrhol, aby Slovensko prevzalo záštitu nad strategickými projektmi, ktoré zahŕňajú nielen investície do dopravnej, ale aj energetickej infraštruktúry. Vyhlásil, že verejnosti treba vysvetľovať dôležitosť významu najmä severo-južného plynového prepojenia. 

Celkovo schôdzka vo Varšave bola snahou vypracovať spoločnú pozíciu krajín V4 plus /ďalších 5 krajín/ - aj v otázke posilnenia prítomnosti ozbrojených síl NATO v tejto časti Európy.  Bezpochyby Poľsko, pobaltské krajiny a Rumunsko to chcú najviac. Práve tieto krajiny na čele s ambicióznym a agresívnym v medzinárodnej politike Poľskom jednoznačne žiadajú posilnenie prítomnosti v Strednej Európe nielen vojsk NATO, ale aj ozbrojených síl USA. Menšia „opozícia“ – Bulharsko, Česko, Maďarsko a Slovensko pomerne skepticky vítajú podobnú ideu. Spoločné stanovisko možno vypracujú, ale bude pomerne všeobecné: sú určité body, na ktorých sa tieto dve zoskupenia aspoň zatiaľ nedohodnú. Najväčšími protikladmi sú Bronislav Komorowski a Miloš Zeman.

Treba si vziať do úvahy aj to, že prezidenti nie vždy hrajú prvé husle vo svojich krajinách a nediktujú smer medzinárodnej politiky toho alebo iného štátu – zvlášť u nás, kde je prezident skôr administratívny pracovník takmer bez práva iniciatívy. Povedať síce niečo môže, ale nie vždy budú jeho slová platné – podčiarkujem, momentálne hovoríme o medzinárodných vzťahoch.  

V tomto zoskupení V4 plus pozícia premiérov čo sa týka vzťahov s NATO je takmer pol na pol. Premiéri Poľska, Rumunska a pobaltských krajín sú za tesnejšiu spoluprácu s západnými a zaoceánskymi kolegami, za posilnenie prítomnosti vojsk NATO, dokonca aj amerických jednotiek na území Strednej a Južnej Európy.

Premiéri Bulharska, Česka, Maďarska a Slovenska majú oveľa zdržanlivejší postoj, moc im nevonia, že by pôdu na území ich štátov šliapali cudzie armádne čižmy... Majú racionálny a pragmatický prístup k formovaniu vzťahov s Ruskom: politika je politika, ale hospodárska spolupráca a vzájomne výhodný obchod vôbec nie sú na zahodenie.

Septembrový summit NATO vo Walese bude celkom zaujímavý. V priebehu 2 mesiacov sa tým alebo iným smerom bude vyvíjať situácia na Ukrajine a na Blízkom Východe a členské krajiny budú mať na výber: kam bude smerovať tento vojenský spolok – bude stále viac agresívnejším alebo sa účastnícke štáty sa aspoň trochu vrátia k cieľom založenia tohto spolku? Veď pôvodne bol určený na obranu členských krajín a „svetového mieru“, ako hovoria naše modelky. Aj dnes akože „bráni“, ale akosi čudne to robí – po celom svete...  

A stále sa mi vŕta v hlave hlas Joža Raža: „Hej-hej, zlato, pôjdeme do NATO...“