Amerika a Rusko priviedli za spoločný stôl všetkých zainteresovaných v účasti na občianskej vojne, najmä takých nezmieriteľných nepriateľov na opačných stranách sýrskeho konfliktu, ako sú Saudská Arábia a Irán, ktorí sa stretli prvýkrát.
Po ôsmich hodinách rokovaní sa všetky strany dohodli na zapojení OSN na urovnanie sýrskej krízy a pri realizácii celoštátneho prímeria v Sýrii. Akékoľvek prímerie by malo ísť ruka v ruke s obnovením politického procesu, ktorého cieľom je umožniť slobodné voľby pod dohľadom OSN, pre výber ďalšieho vodcu Sýrie.
Federica Mogheriniová, vysoká predstaviteľka Európskej únie pre zahraničné veci, opísala rokovania ako "ťažké, ale konštruktívne" a dodala: " Máme však dostatok spoločných záujmov pre založenie politického procesu urovnania konfliktu pod vedením OSN".
Čo sa týka budúcnosti Asada zatiaľ nebola dosiahnutá žiadna dohoda, arabské sily, spolu s Amerikou a Britániou, sa domnievajú, že Assadov odchod je základnou podmienkou pre mier v Sýrii; Po rokovaní minister zahraničia Ruskej federácie Lavrov jasne povedal "žiadna dohoda o osude Asada", Rusko a Irán trvajú na tom, že musí zostať, aspoň na prechodnú dobu. Ako dlho by takýto prechod trval, je kľúčovým bodom nesúhlasu. Amerika a jej západní spojenci však už nehovoria, že Asad musí okamžite odísť; namiesto toho sú ochotní mu umožniť zotrvať na určité časové obdobie. Philip Hammond, minister zahraničia Veľkej Británie povedal:" Budúcnosť Assada vidím ako hlavný bod, ktorý nás rozdeľuje " a pokračoval, "dohodli sme sa, že sa budeme snažiť zmenšiť tieto rozdiely"
Zdá sa, že zdravý rozum a realizmus konečne môže nahradiť bezbrehé pózovanie drsňákov z Bieleho domu a Europskej únie, ktorí podporou rebelov spustili občiansku vojnu v Sýrii v roku 2011, v ktorej doteraz našlo smrť viac ako štvrť milióna Sýrčanov a 4 milióny ľudí opustilo svoje domovy rozutekajúc sa po celom Strednom východe a následne do Európy.
Doteraz jediným vinníkom v tomto príbehu, podľa hlavného prúdu americkej tlače a Európskej únie(vrátane nášho mainstreamu) bol Assad, ktorý sa "stal zodpovedný" za takmer každú zlú vec, čo sa stala. V hlavných médiach sa preberalo klamstvo za klamstvom, napr. 21. augusta 2013, kedy pri útoku plynom sarin bolo zabitých stovky civilistov, aj keď nebolo hneď jasné, kto stojí za týmto útokom, americkí predstavitelia a médiá hlavného prúdu EÚ sa nerozpakovali pripnúť vinu Assadovi a dokonca, Obama chcel začať hlavný vojenský úder na potrestanie Assada pre prekročenie "americkej červenej čiary" kvôli použitiu chemických zbraní. Tento nebezpečný plán bol odvrátený len na poslednú chvíľu, kvôli rastúcim pochybnostiam medzi spravodajskými analytikmi, že Assad je zodpovedný za tento útok. Neskoršie dôkazy svedčili o tom, že útok bol vyvolaný "pod falošnou vlajkou" extrémistických povstalcov, ktorí sa snažili zdiskreditovať Assada a zapojiť americkú armádu do vojny na svojej strane. Tak isto doteraz sa pripisuje sýrskemu režimu požitie barelových bômb, napriek tomu, že dôkazy o tom stoja na vode, lepšie povedané na zdrojoch zo sýrskej opozície, podobne ako pri zdôvodňovaní USA invázii do Iraku, teda vymyslených.
Neokonzervativisti v USA sa však nikdy nevzdávajú a v duchu svojich kovbojských tradícií naďalej vyostrujú situáciu, keď ako na povel spustili povyk vo väčšine svojich mainstreamových médií, po ruskej leteckej ofenzíve na podporu Assada. V mimoriadnom rozhovore vysielanom 11. októbra na CBS "60 minút," rozoberal korešpondent Steve Kroft situáciu v Sýrii a vyzýval prezidenta Obamu, aby niečo urobil na zastavenie Putina, ktorý zabíja "našich chlapcov" (inak povedané rebelov, alebo ešte lepšie "našich zkurvysynov" , tento výraz prvykrát použil kedysi inak pomerne distingvovaný Franklin Delano Roosevelt na adresu nikaragujského diktátora Somozu a rýchlo sa ujal v politickom žargóne ).
Zatiaľ tieto plány na zmenu režimu v Sýrii nevyšli, aj napriek obrovskej podpore, ktorá bola poskytovaná džihádistickým bojovníkom, vrátane Al Kajdy Nusrat a Al Kajdy ISIS, Isil alebo Daesh. Mimo týchto "známych" skupín na báze al-Káidy a vojakov Islamského štátu v Iraku a Levante, ktoré sa stali dominantnou frakciou sýrskej opozície, a ďalších salafistických skupín v koalícii Ahrar aš-Sam sú to rôzne autonómne "brigády" s lokálnou pôsobnosťou, operujúce pod čiastočným velením Sýrskej rady revolučného velenia či Islamské frontu.
Popri USA je najväčším podporovateľom rebelov Saudská Arábia a ďalšie štáty Perzského zálivu, ktorí financujú a vyzbrojujú sunnitských džihádistov, vrátane podpory islamského štátu v Sýrii. Ich hlavným cieľom stále zostáva vypudenie Asada a ovládnutie bohatých prírodných zdrojov prostredníctvom nimi sponzorovaných a podporovaných teroristických organizácií na svoju predstavu o energetických trasách plynu a ropy, teda ako hovorí klasik: " Peniaze sú opäť až na prvom mieste".
0 komentárov
Zatiaľ tu nie sú žiadne komentáre.