Záplavy budú stále častejšie

Foto: mojmir.org

Napríklad, holandskí klimatológovia dospeli k názoru, že ničivé záplavy v Európe budú do roku 2050 dvojnásobne častejšie a spôsobené nimi škody budú stále väčšie. Niekoľko rokov  vedci pokračovali vo výskume: ako ovplyvňuje činnosť človeka dianie na tejto planéte – konkrétne, klimatické zmeny a vrtochy počasia.  

Podľa výskumu, prispieva rast hospodárskej aktivity človeka a postupné zmeny podnebia k zintenzívneniu nebezpečných hydrometeorologických javov. Samozrejme, Holanďanov najviac zaujímalo, ako to bude v Európe, čo nás čaká a čo nám hrozí. Zistili, že tieto nebezpečné hydrometeorologické javy budú ohrozovať náš kontinent stále viac a bude sa nám  stále ťažšie pred nimi chrániť. Pochopiteľne, ani obyvatelia iných kontinentov to nebudú mať jednoduchšie. Fyzická podstata prírodných javov tam síce bude možno iná, tendencie ale budú rovnaké. Skrátka, bude nám veselo – všetkým...

Vedci z Ústavu výskumu životného prostredia v Amsterdame spočítali: zatiaľ veľké potopy v Európe vznikajú približne raz za 16 rokov, avšak neskôr - do roku 2050 k nim bude dochádzať už raz za desať rokov. Pričom kým za obdobie od roku 2000 do roku 2012 Európska únia investovala na likvidáciu škôd spôsobených záplavami približne 5 miliárd eur, hmotné straty spôsobené záplavami iba v roku 2013 boli už na úrovni asi 12 miliárd eur. A do roku 2050 sa táto suma prinajmenšom zdvojnásobí, varujú vedci.

Obmedziť finančné riziká a straty na životoch je možné, keď budeme vopred upevňovať potenciálne nebezpečné miesta: ako vo všetkom, tak aj tu je prevencia mimoriadne užitočná. Samozrejme, nesmieme zabúdať na to, že povodia rôznych riek sú vzájomne prepojené. Preto ochranné opatrenia treba vykonávať v obrovskom regióne, vôbec nepostačí aktivita iba v súčasne ohrozených lokalitách. Tam, kde sa katastrofa nestala dnes, môže sa stať zajtra. Preto protipovodňové opatrenia treba vykonávať v celej EÚ – za spolupráce odborníkov všetkých európskych krajín.

Samozrejme, že mienku Holanďanov nik nemôže brať na ľahkú váhu – vedia, čo hovoria, majú obrovské skúsenosti s povodňami, vedia, ako treba čeliť vodným živlom. Mnohí odborníci v Európe tvrdia, že samotné Holandsko je v pasme najvyššieho ohrozenia. Ak dôjde k pretrhnutiu nejakej dôležitej ochrannej hrádze, celé Holandsko sa môže ocitnúť pod vodou.  Nachádza sa totiž pod úrovňou morskej hladiny a pred nebezpečnými morskými vlnami ho  chráni iba obrovský val. Preto v každej európskej krajine treba využiť skúsenosti Holandska a vybudovať ochranné hrádze tam, kde je nebezpečenstvo záplav najväčšie.

Tam, kde sa takéto hrádze postaviť nedajú, odborníci navrhujú radšej nestávať žiadne domy, podniky, hotely či objekty infraštruktúry. Človek svojou činnosťou narušil klimatický systém planéty a tam, kde kedysi dochádzalo len k jarným záplavám, hrozia záplavy oveľa častejšie.

Ovplyvňuje počasie a klimatické zmeny aj skleníkový efekt. Mení sa intenzita zrážok. Kým predtým, povedzme, niekde bolo 10 menších dažďov, v súčasnosti ich nahrádza iba jeden, ale veľmi silný a nebezpečný lejak. Taktiež prudký príchod teplého vzduchu sa stáva príčinou rýchleho topenia snehu. A záplavy sú zasa na svete. V budúcnosti sa nedá očakávať väčšieho nárastu objemu zrážok, ale zmení sa ich pravidelnosť a intenzita. Stále zriedkavejšie nás poteší obyčajný dáždik, ale stále častejšie nás budú trápiť silné a prudké lejaky a búrky.

Závery holandských klimatológov sa celkom zhodujú s predpoveďami meteorológov z celého sveta. A nie sú dosť priaznivé. Množstvo prírodných pohrôm a klimatických anomálií bude na celom svete narastať. Máme sa na čo tešiť – aspoň sa nebudeme nudiť...