Foto: hnonline.sk
Predpovede niektorých vedcov sú dosť pesimistické. Tvrdia, že sa v priebehu najbližších 30 rokov mnohé pobrežné krajiny môžu ocitnúť pod vodou. Jasné, že hovoria o následkoch globálneho otepľovania. Mimochodom, s týmto konkrétnym varovaním prišli belgickí vedci. Predpovedajú, že hladina svetového oceánu bude prudko stúpať kvôli topeniu ľadovcov v Severnom ľadovom oceáne. Toto sme už viac razy počuli. Ale je tu aj „novinka“.
V Rusku a Japonsku sa však niektorí vedci domnievajú, že proces otepľovania bude krátkodobý. Teda nebude to trvať desaťročia a praženicu na panvici, ponorenej do piesku si neurobíme... Táto skupina vedcov je dokonca presvedčená, že nás nečaká katastrofálne otepľovanie, ale naopak - prudké ochladenie klímy.
Napríklad, vedúca laboratória geoekológie Moskovského štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov Natália Rjazanovová prízvukuje: „Myslím si, že ide o prechodné obdobie, ktoré sa nezavŕši oteplením, ale naopak - globálnym ochladením. Čo sa deje? Zväčšuje sa plocha svetového oceánu. Zvyšuje sa objem odparenej vody. Nad týmito plochami sa vytvára väčšie množstvo mračien, ktoré zakrývajú povrch Zeme pred Slnkom. Po krátkom období oteplenia bude nasledovať ochladenie,“ tvrdí.
Takže – kto má pravdu? My, amatéri, nemáme ani potuchy, ako to dopadne. Čo nám zostáva? Môžeme, ale nemusíme dôverovať vedcom, ktorí ani sami presne nevedia, čo sa stane. V súčasnosti sa mnohí vedci zaoberajú otázkou, kedy k možnému ochladeniu dôjde. Viacerí poukazujú na najnovšie ruské archeologické nálezy – zamrznutých mamutov so zelenou trávou na zuboch. Povedzme, nedokončili večeru... Ak by ochladenie trvalo dlho – kde by našli trávu? Preto niektorí odborníci tvrdia, že v minulosti došlo k náhlemu ochladeniu. Prečo by sa situácia nezopakovala? Aj keď už nemáme mamutov...
Mnohým sa táto otázka vŕta v hlave a preto sa niektorí vedci začali zaujímať o... schopnosti škrečkov. Prečo práve o týchto mierumilovných živočíchov? Ide im predovšetkým o mechanizmus, ktorý umožňuje týmto hlodavcom prekonávať silné mrazy. Výskumníci dúfajú, že ak k predpokladanému ochladeniu predsa dôjde, bude možné „preniesť“ tieto schopnosti aj na človeka. Obzvlášť zaujímavou je skutočnosť, že tieto hlodavce dokážu prekonať aj mrazy dosahujúce – 50 °C! Jednoducho upadajú do stavu krátkodobého spánku – a všetko prežijú!
Je to taký zvláštny spánok, počas ktorého dochádza k poklesu telesnej teploty. Je známe, že sa v období spánku naše telo ochladzuje o 1 - 1,5 stupňa. A ešte niečo: čo je pre škrečka v poriadku, pre človeka je často nebezpečné. Preto je pre nás pokles telesnej teploty o 5 °C už kritický. Ale naše drahé hlodavce to hravo dokážu zvládnuť!
Otázka, prečo to dokážu škrečky a ľudia nie, je pre vedcov zásadnou. Ruský vedec Alexej Surov si myslí, že prekonať silné mrazy pomáhajú hlodavcom špeciálne bielkoviny: „Existujú enzýmy, ktoré začne telo živočícha produkovať v prípade poklesu teploty. Práve oni stoja za schopnosťou škrečka prispôsobiť sa mrazu. V súčasnosti naši kolegovia hľadajú gén, ktorý je zodpovedný za tvorbu týchto enzýmov. Taktiež skúmame mechanizmus, ktorý spúšťa celý tento proces. V budúcnosti to môže napomôcť objaveniu bezpečného druhu anestézie. Výsledky výskumu môžu tiež ochrániť človeka pred extrémnym chladom,“ dodáva vedec.
0 komentárov
Zatiaľ tu nie sú žiadne komentáre.