V poslednej dobe sa s obvineniami z brania úplatkov roztrhlo vrece. Pobúrené sú obe strany, lekári i laická verejnosť.
Kým jedna strana nerozumie, čo nie je legitímne na takejto forme odmeny za vynaloženú prácu, druhá je zhrozená z bezcitného prístupu k chorým. Téma úplatkov bola v našej spoločnosti do istej miery tabu, všetci o nej vedeli, ale nikto ju verejne neodcudzoval.
Zmena nastala s obvinením uznávaného kardiochirurga Viliama Fischera za prijímanie mastnej sumy peňazí od nie príliš solventnej rodiny. Profesor Viliam Fischer mal prijať úplatok za urýchlenie termínu operácie a nadštandardnú starostlivosť. Rodina sa na políciu obrátila po tom, čo pacientka zomrela a dožadovali sa vrátenia peňazí. Polícia profesora usvedčila vo veľmi krátkom čase, z čoho jednoznačne vyplýva, že dôkazy sú relevantné a miera porušenia zákona závažná. Polícia spolu s lekárom usvedčila aj rodinu a to z trestného činu uplácania.
Krátko na to sa k celej kauze vyjadril aj všeobecný lekár Lipták, ktorý uplácanie považuje za niečo ba až samozrejmé a chybu vidí hlavne v systéme financovania nášho zdravotníctva. Svoje pobúrenie neváhali vyjadriť ani mnohí slovenskí politici, i keď je nám všetkým jasné, že oni majú ako poslední, čo rozprávať.
Uplácanie je na Slovensku doslova národným športom. V nemocniciach na celom našom území sa lekári neboja vypýtať niekoľko tisícové úplatky za urýchlenie operácie alebo za starostlivosť, ktorá by mala byť absolútne bežná.
Jedna vec je však istá, na takéto branie peňazí si lekárov istým spôsobom učíme aj sami. Len málokto sa vyberie na vyšetrenie bez nejakého prezentu alebo bez obálky. Kadiaľ vedie cesta z tohto začarovaného kruhu? K uplácanie sa prizná len málokto, pretože si akurát spôsobí opletačky so zákonom a lekárom situácia hrá do karát.
Kto je teda zodpovedný za tento začarovaný kruh? Lekári? Pacienti? Firmy? Spoločnosť?
