2/5 - Zločiny z 11.septembra 2001 (New York, World Trade Center – WTC - 1 časť) - seriál

1. Kapitola: Predohra – Spoločné záležitosti

2. Kapitola: New York, World Trade Center – WTC; Svetové obchodné centrum (1 časť)

2. Kapitola: New York, World Trade Center – WTC; Svetové obchodné centrum (2 časť)

2. Kapitola: New York, World Trade Center – WTC; Svetové obchodné centrum (3 časť)

3. Kapitola: Washington, D.C. Pentagon

4. Kapitola: Shanksville, Pennsylvania

5. Kapitola: Telefonáty z „lietadiel“ 

2. Kapitola: New York, World Trade Center – WTC; Svetové obchodné centrum, 1 časť

Citovanie autora:

"Skôr než začnem s rozborom vlastnej udalosti v New Yorku poukážem na tri závažné skutočnosti, vzťahujúce sa na všetky štyri jednotlivé zločiny. Ide o otázky spojené s letmi, poťažne s lietadlami, ktoré boli, alebo mali byť, použité v týchto štyroch teroristických prípadoch.

1. Podľa úradného, spoľahlivého záznamu americkej Federálnej leteckej správy, Federal Aviation Administration, (ďalej len) FAA , dva lety American Airlines čís. AA11 k severnej veži WTC v New Yorku a let č. AA77 k Pentagonu vo Washingtone, D.C. SA NEUSKUTOČNILI, NEBOLI.  Lietadlá na týchto dvoch letoch v ten deň NEVZLIETLI. Teda, logicky, keď nevzlietli, nemohlo príslušné lietadlo, Boeing 767,  priletieť do New Yorku a tam vraziť do severnej veže WTC; a druhé lietadlo Boeing 757 nemohlo priletieť do Washingtonu a tam vraziť do Pentagonu. Okrem toho, podľa záznamu FAA lietadlá, Boeing 767 číslo na chvoste N612UA (let UA175)  ktorý mal v ten deň vraziť do južnej veže WTC a tam sa rozbiť, a Boeing 757 číslo na chvoste N591UA (let UA93) ktorý mal padnúť a rozbiť sa pri Shanksville v Pennsylvánii, boli (obe) ešte 27. júna 2005 registrované ako „valid“, čiže registrácia bola platná, lietadlá existovali a boli v prevádzke. Teda, logicky, neboli zničené nárazom do vyššie uvedených cieľov (v Pennsylvanii do zeme) lebo tam vôbec nenarazili. Keby boli narazili, boli by sa zničili, ako to predostiera oficiálna verzia; a vtedy by neboli zaregistrované. 
2. O lietadlách treba vedieť, že každé je stavané na určitú maximálnu rýchlosť, ktorú nesmie, resp. nemôže prekročiť. V rôznych výškach môžu lietať, a bežne aj lietajú, rozličnou rýchlosťou. Vo veľkých výškach, okolo desať  tisíc metrov, kde je riedky vzduch, rýchlejšie, až  vyše 800 kilometrov /hod.;                vo výške okolo tri tisíc metrov už len rýchlosťou 400 km/hod. Ak by lietadlo v dolných výškach značne prekročilo povolenú rýchlosť, na ktorú je lietadlo stavané, mohlo by dôjsť, a keď sa to stane aj dochádza, ku „chveniu“, ktoré naruší konštrukciu lietadla, a v konečnom dôsledku dôjde k jeho rozpadu, zničeniu a pádu. Výrobca lietadiel pri každom modeli lietadla udáva tzv. VMO, Maximum Operating Velocity, teda udá maximálnu dovolenú rýchlosť lietadla v nižších polohách / výškach. Tak VMO Boeingu 757 (v našom prípade lety AA77 a UA93) je 643 km/hod., VMO Boeingu 767 (lety AA11 a UA175) je 662 km/hod. Nad touto rýchlosťou v malých výškach sú tieto lietadlá nepojazdné, rozpadli by sa, havarovali by.

Podľa oficiálnych prameňov, Správy americkej Národnej 9/11 vyšetrujúcej komisie a záznamov a vyhlásení leteckých kontrolόrov a dispečerov na príslušných letiskách, napr. Terryho Bigioa, manažéra v Bostonskom centre (leteckých) operácií,  predmetné lietadlá prilietali k svojim cieľom nasledujúcimi rýchlosťami: Boeingy 767: let č. AA11 do severnej veže WTC 921 až 958 km/hod., let č. UA 175 do južnej veže WTC 940 km/hod. VMO tohto stroja bola 662 km/hod. (Pozri vyššie); Boeingy 757, let č. AA77 do Pentagonu 848km/hod., let č. UA93 k Shanksville v Pennsylvánii 928 km/hod. VMO tohto stroja bola 643 km/hod. Z uvedeného je vidieť, že predmetné údajné lietadlá leteli o 278 a 259 až 296 km (pri Boeingu 767) a pri 757 o 205 a 285 kilometrov rýchlejšie než bola ich predpísaná, udržatelná rýchlosť, VMO; keďže  vo všetkých štyroch prípadoch v konečnej fáze letu leteli veľmi nízko, takmer až pri zemi, resp. do nej v dvoch prípadoch narazili. A to sme brali do úvahy len VMO. Ak by sme brali do úvahy skutočnú výšku letov pri ich náraze, alebo bezprostredne pred tým, tak by prekročenie rýchlosti 400 km (pozri vyššie) v tej výške bolo ešte omnoho, až o vyše 200 km, väčšie. Presný výpočet si môže čitateľ spraviť sám. To je ovšem z technického a pilotovacieho hľadiska absolútne nemožné. Ak by to boli bývali lietadlá Boeingy 757 a 767 tie by neboli vydržali nápor, resp. odpor hustého prízemného vzduchu a celkom určite by sa boli ešte vo vzduchu ROZPADLI NA KUSY a popadali by na zem pred „cieľom“.  Túto skutočnosť, fyzikálno-technickú záležitosť, aj letecko-pilotážnu, vysvetlili a potvrdili mnohí na slovo vzatí odborníci z odboru leteckého inžinierstva a leteckej dopravy. Z mnohých mien, mne známych, uvediem tieto: Leslie Hazzard, oficiálny hovorca továrne Boeing, Guss Wittenburg, starší, veľmi skúsený vojenský a civilný pilot, Ben Eadie, aeronautický inžinier, kapitán Gordon Wilson, aeronautický inžinier, a skúsení dlhoroční piloti Rob Balsamo a Ralph Kolstad. Na túto tému je možné si pozrieť výborné video, DVD – „September 11 The New Pearl Harbor“, film Massimo Mazzucco.      

Záver: Žiadne Boeingy, menovite 767 a 757 do Dvojičiek WTC, ani do Pentagonu, nevrazili a pri Shanksville v Pennsylvánii Boeing nehavaroval.

3. Čierne skrinky z lietadiel. V skutočnosti sú to nie čierne, ale oranžové kovové nádoby. Sú prakticky nezničiteľné. Spravené sú tak, aby odolali veľkým teplotám, až 1,100 stupňov C,  vysokému tlaku, napr. v mori a výbuchom spojeným s haváriou lietadla. Každé lietadlo má dve takéto skrinky; jednu na zaznamenávanie hlasu v pilotovej kabíne, druhú na zaznamenávanie letových údajov, ako rýchlosť, výšku smer a podobne. Väčšinou sa po haváriách lietadiel nájdu / našli, a ich obsah - záznam bol preskúmaný. Ako to bolo s týmito skrinkami v prípade analyzovaných štyroch letov?

Začneme so zaznamovačom hlasu. Tie skrinky z obidvoch letov k Dvojičkám v New Yorku, let AA11 k severnej veži a let UA175 k južnej veži, sa nenašli. Napriek tomu, že všetky trosky z veží boli dokonale prehliadnuté a prehliadači našli v troskách náramkové hodinky, papierové peniaze, mince, osobné doklady a podobne. Ovšem, to boli veci vzťahujúce sa k ľuďom, ktorí boli a zahynuli vo WTC. Superodolné oceľové čierne skrinky nenašli. Zaujímavé! Skrinky z dvoch ďalších letov, čís. AA77 k Pentagonu  a č. UA93 do Pennsylvánie sa našli, ale prvá z nich (AA77) bola vraj tak poškodená, že sa nedala použiť a jej obsah preskúmať. Druhá (UA93) bola vraj v dobrom stave, ale jej obsah nebol nikdy zverejnený. Nikto z verejnosti, napriek viacerým žiadostiam, nemal k jej obsahu prístup. Vraj z úcty k obetiam a k pozostalým. Pritom išlo, alebo malo ísť, o veľmi zaujímavé záznamy hlasov údajných únoscov v pilotovej kabíne, ktorí hovorili, alebo mali hovoriť, po arabsky. Nikto z verejnosti ich hlasy nikdy nepočul. Nie je vám to podozrivé?

Druhú skupinu čiernych skriniek, záznam letových dát,  stihol rovnaký osud. Skrinky z dvoch letov do New Yorku k WTC sa nenašli. Akoby ich zem pohltila. Najskôr asi neboli žiadne. Posledné dve skrinky, z letov k Pentagonu a do Pennsylvánie, sa síce našli, ale ich obsah nebol verejnosti sprístupnený. Oboznámili sa s nimi len tí, ktorí celú vec „vyšetrovali,“ a ktorí spadajú pod právomoc a sú pod vplyvom vládnych útvarov, CIA, FBI, armády-letectva a podobne. Ak vôbec k nejakému „oboznámeniu“ došlo, čo je veľmi pochybné. Ďalší problém s týmito dvomi skrinkami je ten, že na nich, ako v každom prípade, boli pripevnené kovové identifikačné doštičky s udaním modelu a  sériového čísla skrinky, ktoré tak spájali skrinky s jednotlivým lietadlom, a tak umožňovali presne identifikovať (havarované) predmetné lietadlá.  Model a sériové číslo dáva na skrinku jej výrobca a továreň na lietadlá ju potom do neho (lietadla) namontuje.Tie údaje (model a číslo) sa zaznamenávajú ako u  výrobcu, tak aj na príslušných administratívnych úradoch letectva.  Takže, podľa modelu a sériového čísla na skrinke sa presne dá zistiť, o ktoré lietadlo v konkrétnom prípade ide. V tomto prípade však tieto údaje, model a sériové číslo skrinky, nikdy neboli zverejnené. Napriek viacerým, opakovaným, žiadostiam po veci pátrajúcich výskumníkov, podľa Zákona o slobode informácií,  príslušné orgány, vrátane FBI a orgánov letectva, odmietli poskytnúť informáciu o modeli a  sériovom čísle predmetných čiernych skriniek. Prečo asi? Tak sa stalo, že identita týchto dvoch lietadiel, lety AA77 a UA93, nebola, nemohla byť, zistená. Skrinky, predstavované verejnosti, mohli byť celkom iné, než čierne skrinky na predmetných lietadlách; ak to vôbec lietadlá s čienymi skrinkami boli. Táto skutočnosť nie je všeobecne známa. Zamlčuje sa.

4. K otázke, či predmetné stroje použité k zločinom 11. septembra boli lietadlá Boeingy 757 a 767 alebo nejaké iné letúne som ponúkol aj výsledky vlastného výskumu: Lietadlá, alebo čokoľvek to bolo, po náraze do Dvojičiek zanechali v nich stopy vo forme viac-menej šikmej rýhy. Každá mala, samozrejme, istú dľžku. Z dostupných fotografií som sa pokúsil zistiť, odmerať dľžku tej rýhy. Podarilo sa mi to spraviť tak, že som spočítal počet nenabúraných, teda celistvých, vonkajších pilierov budovy na oboch stranách fasády budovy.  Keďže som pri svojom výskume zistil rozmer, hrúbku piliera, ľahko som vypočítal koľko zostalo nepoškodenej fasády, meranej horizontálne. Vedel som šírku budov dvojičiek, 59.73 metrov, takže odpočítaním dĺžky nepoškodenej fasády som dostal dĺžku rýhy, stopy lietadla, meranej horizontálne (nie šikmo).  Rozpätie krídel Boeingu 767 bolo (je) 47.6m. Z týchto veličín sa geometricko-matematickou metόdou dala vypočítať skutočná dľžka stopy letúňa (lietadla?). Pri výpočte som bral do úvahy uhol nárazu stroja do budov, uhol stopy. V južnej veži bola asi  26 stupňov, v severnej asi 25 stupňov, plus-mínus 1-2 stupne. Výsledkom týchto meraní a výpočtov bolo zistenie, že do severnej veže udrel nejaký letúň s rozpätím krídel asi o 8 metrov a do južnej veže o 6.5 metra menším ako je rozpätie krídel lietadla Boeing 767. Rozdiel vo výpočte, 1.5 metra, môže znamenať buď nepresnosť v meraní, alebo to, že tie dva stroje / letúne neboli rovnaké, ale rôznej veľkosti. Podrobnosti o tejto veci možno nájsť v knihe Žalujem. Ak výsledok môjho výskumu zodpovedá skutočnosti, je to ďalší dôkaz, že do Dvojičiek nevrazili lietadlá Boeingy 767, ako tvrdí oficiálna verzia, ale nejaké iné stroje – letúne. Aké, zatiaľ nevieme. Ale usudzujeme, že oficiálna verzia podávaná americkými úradmi je klamná, podvádzajúca.

5.  Sága rodu Silverstein a iných prominentov. Táto časť sa na udalosti 9/11 vzťahuje len nepriamo. Spočíva v  tom, že majiteľ WTC Larry Silverstein, jeho deti i jeho priatelia požívali v ten deň ochrannú ruku Prozreteľnosti. Vieme, že v ten osudný deň v New Yorku, vo WTC a blízko neho zomrelo okolo, alebo cez tri tisíc ľudí, keď berieme do úvahy aj požiarnikov, policajtov a ostatných záchranárov a ľudí naokolo. Nebol však medzi nimi pán Larry Silverstein, ani jeho dcéra Lisa a syn Roger. Larry Silverstein mal v ten deň a v tú hodinu sedieť pri pracovných raňajkách na 106. poschodí severnej veže v reštaurácii Windows on the World – Okná do sveta. Taký bol jeho denný nemenný rituál. Od 26. júla, kedy získal do prenájmu Dvojičky, nevynechal raňajky ani raz. Avšak onoho dňa sa tam Silverstein neukázal, pretože onoho dňa ho jeho žena objednala k lekárovi, dermatolόgovi. „Boh ju žehnaj“, povedal. A tak sa vyhol prítomnosti vo WTC a svoje prežitie pripísal zázraku. A „zázrak“ by to skutočne bol, keby veci neboli bývali ináč. Jeho deti, pracujúci v otcovej firme, mali tiež v dobe útoku sedieť na oných raňajkách  kam neprišiel ich otec. Obaja, údajne nezávisle od seba, prišli, ale s drobným oneskorením, takže sa na miesto raňajok vo WTC nedostavili. Keby sa útok bol stal trochu neskôr, tak by na raňajkách boli, a zostali uväznení v uvedenej reštaurácii, a boli by zahynuli s ostatnými tam prítomnými. Nestalo sa tak! Riaditeľ spoločnosti Silverstein Properties Geoffrey Wharton sa na rozdiel od svojho šéfa do uvedenej reštaurácie dostavil, ale schôdzu nečakane skrátil a odišiel. Dostal sa do výťahu o 8:44, čo je dve minúty pred nárazom letu číslo AA11 do severnej veže. Iný Silversteinov priateľ a obchodný partner Frank Lowy, šéf  firmy Westfield Amerika, ktorá vo WTC mala prenajaté maloobchodné priestory, sa tiež v to ráno svojmu pracovisku vyhol. Lowy sa narodil na Slovensku, vo Fiľakove v roku 1945, odkiaľ odišiel bojovať proti  Arabom do Palestíny, ako člen židovskej vojenskej organizácie Hagana, a nakoniec sa dostal do Ameriky. Toto neboli jediné významné osoby ktoré sa 11. septembra vyhli prítomnosti vo WTC a tak sa zachránili. Prezidentov, G.W. Bushov,  bratanec Jim Pierce mal naplánovanú obchodnú schôdzku na 105. poschodí južnej veže. Z dvanástich ľudí ktorí sa na ňu dostavili jedenásti zahynuli. Pierce medzi obeťami chýbal; miesto schôdze totiž v noci presunul do hotela Millenium. Ostatní neboli o zmene miesta konania informovaní a zomreli! V južnej veži sídlila tiež spoločnosť Marsh and McLennan, ktorej jedným z riaditeľov bol Lewis Paul Bremer. Začínal ako asistent známeho Henryho Kissingera. Okrem iného bol vysokým funkcionárom spoločnosti Komatsu-Dresser, ktorá si v júli 1996 patentovala demolačné zariadenie, resp. výbušninu nanotermit, o ktorom bude reč neskôr, nižšie. Bremer mal kanceláriu v južnej veži, ale v ten deň, 11. septembra, do práce výnimočne nedorazil – a tak všetko prežil. Zato z jeho 1700 zamestnancov 295 v oboch vežiach WTC márne bojovalo o život. Ďalším „jasnovidcom“ ktorý sa v ten deň do Dvojičiek nedostavil bol Jerome Hauer, šéf Kroll Associates, bezpečnostnej a spravodajskej firmy. Hauer prežil vďaka tomu, že sa v ten deň, ráno, vydal do televízie CBS , kde vysvetľoval, že za všetko môže Osama bin Ladin a al Kaída. Samozrejme, že boli aj iní, dobre informovaní, ktorí sa prítomnosti vo WTC 11. septembra 2001 vyhli. Toto je len vzorka tých najprominentnejších. Patril medzi nich aj šéf firmy Securacom, resp. Stratasec, ktorá zaisťovala  bezpečnosť WTC, brat prezidenta, Marvin P. Bush, o ktorom ešte bude reč nižšie. Zdroj: Právo@Byznys - Speciál 11. zarí.

Na záver perlička z  izraelských novín Haaretz.  Tie 26. septembra 2001 priniesli správu, že dvaja zamestnanci izraelskej firmy Odigo -„služby okamžitých odkazov“, dostali dve hodiny pred útokom na Dvojičky WTC od niekoho správu, že dôjde k takému útoku. (Aby sa vyhli prítomnosti v nich?) Táto firma má kancelárie v New Yorku a v Izraeli v Herzliya. Nič viac. Bezpečnostné orgány sa snažili nájsť pôvodný zdroj tejto informácie, ale, očividne, ho nenašli. Tento článok z novín Haaretz ešte stále, aj dnes, 22. oktόbra 2014, je možné si stiahnuť cez internet na Google."

... pokračovanie ...