1. Kapitola: Predohra – Spoločné záležitosti
2. Kapitola: New York, World Trade Center – WTC; Svetové obchodné centrum (1 časť)
2. Kapitola: New York, World Trade Center – WTC; Svetové obchodné centrum (2 časť)
2. Kapitola: New York, World Trade Center – WTC; Svetové obchodné centrum (3 časť)
3. Kapitola: Washington, D.C. Pentagon
4. Kapitola: Shanksville, Pennsylvania
5. Kapitola: Telefonáty z „lietadiel“
2. Kapitola: New York, World Trade Center – WTC; Svetové obchodné centrum, 2 časť
Citovanie autora:
"
Stráženie WTC.
Bezpečnosť budov WTC, t.j. stráženie, kontrola a preventívna ochrana WTC bola z hľadiska teroristov daná do „najpovolanejších“ rúk. Ĺudia na to vybratí a povolaní neboli nikto iní ako brat prezidenta Busha Marvin Bush a bratanec Wirt Walker III. M. Bush bol riaditeľom, CEO spoločnosti Securacom, neskôr premenovanej na Stratesec, ktorá poskytovala kompletné bezpečnostné služby pre WTC. V danej situácii zveriť týmto pánom a ich firme bezpečnosť a ochranu WTC bolo také, ako capovi zveriť do ochrany kapustu v záhrade. Neskôr uvidíme či a ako sa svojej úlohy zhostili.
Príprava búračky, demolácie WTC
Keďže sa veľa hovorí a píše o tom, že WTC bolo zbúrané riadenou demoláciou, mnohí sa pýtajú ako je možné, že takáto technicky a ľudsky náročná vec sa mohla udiať za „bieleho dňa“ a ak, tak kedy, kto a ako doniesol a namontoval do budov potrebné demolačné zariadenie. Zástancovia oficiálnej verzie, ktorí demoláciu popierajú, hovoria, že predsa to muselo robiť veľa ľudí-technikov, nebolo možné do budov len-tak doniesť veľké množstvo výbušniny, a túto potajomky inštalovať. Vraj verejnosť by to všetko videla, bezpečnostné kamery zaznamenali atď. Aj by to mohla byť pravda, keby sa neboli stali isté veci, ktoré oficiálnu verziu stavajú do veľmi nepriaznivého svetla:
1. Už v decembri 2000 začali práce na rekonštrukcii oceľových pilierov a výťahov v oboch vežiach. Prác sa ujala firma Turner Construction, šéf ktorej, Tom Leppert, mal úzke vzťahy s prezidentom G.W. Bushom a ministrom obchodu Carlosom M. Gutierrezom. Práce sa konali ešte v deň útoku na WTC, 11. septembra, ale čo tam vtedy robili zostalo tajomstvom, lebo všetky záznamy boli pri útokoch na WTC zničené. Od marca 2001 prebiehali práce na rozsiahlej rekonštrukcii všetkých výťahov v oboch vežiach. Hlavný inžinier elektrickej časti budov Richard Humenn, ktorý dokonale poznal obidve veže Dvojičiek, na verejnosti dostupnom videu (videl som ho) potvrdil rekonštrukciu výťahov a prehlásil, že každý kto mal prístup k šachtám výťahov mal prístup k oceľovému jadru veží, k pilierom tvoriacim nosnú kostru budov. Môj dodatok: a tak mal možnosť umiestniť tam výbušniny, kam na jadre budovy chcel, resp. potreboval. Mal na to dosť času.
2. Scott Forbes, úradník finančnej spoločnosti sídliacej vo veži, na videu povedal, že štyri až šesť týždňov pred 11. septembrom boli vyprázdnené úrady, konkrétne aj na 97. poschodí, ktoré po istú dobu zostali prázdne. Zároveň však, povedal Forbes, bolo v budove počuť dunenie, búm-búm, tlčenie, akoby sa pracovalo s ťažkými strojmi, až sa podlaha triasla. Toto potvrdil aj William Rodriguez, dlhoročný domovník WTC (vyznamenaný Bushom za zásluhy pri zachraňovaní ľudí z WTC) ktorý na videu hovorí, že na 34. poschodí bol buchot, pracovalo sa s ťažkým náradím, a budova sa otriasala, až sa z toho preľakol. Toto poschodie nebolo prístupné verejnosti, lebo ak sa chcel niekto tam dostať musel mať zvláštny kľúč od výťahu na to poschodie. Nepovedal, čo sa tam nachádzalo a kto tam vtedy bol. Ani on nevedel.
3. Členka stráže, Daria Coardová, potvrdila, že vo štvrtok, 6. septembra boli z Dvojičiek stiahnutí strážni, výbušniny ňuchajúci / hľadajúci psi.
4. Tri až dva dni pred udalosťou, 8. a 9. septembra bola všade vypnutá elektrina, elektrický /elektronický systém bezpečnosti, takže nefungovali žiadne bezpečnostné systémy (video) kamery a ostatné bezpečnostné zariadenie. Za takého stavu, mohol hocikto hocikedy z vonku voľne a nepozorovane ísť na hociktoré miesto v budove, a tak isto výjsť. Toto potvrdil, medzi inými, agent bezpečnosti Garry Corbett.
5. Vyššie spomenutý Scott Forbes v rozhlasovom rozhovore vo februári 2006, snímanom na video, potvrdil, že v ten víkend prišli do veží neidentifikovaní ľudia v plášťoch, akýsi technici. Donášali veľké škatule (náradia?) a kotúče káblov, vraj prekáblovať („rewire“) rôzne zariadenia, internet, telefόn a podobne. Verejnosť sa nikdy nedozvedela, čo to boli za ľudia a čo vlastne tam robili.
6. Korunou všetkých týchto svedectiev je svedectvo bývalej agentky CIA, Susany Lindauerovej, ktorá verejne vyhlásila, že sa dozvedela o tom, že asi od 23. augusta do 3. septembra o tretej hodine v noci sa pred budovami WTC objavilo niekoľko („couple“) povedala „asi tri“ dodávkové autá („van“) a to vtedy, keď domovnícky personál („janitorial staff“) svojím autom odchádzal na noc domov. Týchto vraj až domov sledovali FBI a CIA. Tieto záhadné autá sa pri WTC zdržiavali do piatej hodiny ráno. Takto sa tam objavovali 10-11 dní a potom už nikdy viac. Podľa nej to bola „anomália“. Vyslovene povedala, že vtedy tam mohli položiť výbušniny. (Poznámka: S. Lindauer(ová) napísala knihu Extreme Prejudice.) Toto video si ešte stále môžete stiahnuť na internete: www.youtube.com/watch?v=fAawF22QUMs
Nezdá sa vám, že toto všetko naznačuje kto, kedy a ako položil / inštaloval výbušniny vo WTC?
Sled udalostí. Dôležité časové údaje
Lietadlo spoločnosti American Airlines, Boeing 767, číslo letu AA11, vzlietlo z bostonského letiska o 7:59 hod. Do New Yorku priletelo a do severnej veže udrelo o 8:46:40. Po 1 hodine 42 minútach sa veža zrútila. Pád celej veže trval len 10 alebo 11 sekúnd. Lietadlo spoločnosti United Airlines, Boeing 767, číslo letu UA 175, vzlietlo z bostonského letiska o 8:14 hod. Do New Yorku priletelo a do južnej veže udrelo o 9:03:11. O 56 minút sa veža zrútila. Pád trval len asi 9 alebo 10 sekúnd. Tu treba poznamenať, že o tom či v skutočnosti to boli uvedené lietadlá, alebo nejaké iné stroje, tzv. „drony“, sa vedie polemika. Som presvedčený, že išlo o bezpilotné lietadlá, drony. Pozri aj príslušný text v predošlej časti seriálu.
Toto bol prvý a jediný prípad v dejinách, kedy výškové budovy spadli v dôsledku nárazu lietadiel a následného požiaru. Žiaden požiar nikde nikdy nespôsobil pád mrakodrapu. O podobné, alebo väčšie požiare išlo napríklad v roku 1988 v Los Angeles, kde horela 62 poschodová veža 3.5 hodiny; v roku 1991 vo Philadelphii 38 poschodový mrakodrap, kde polo poškodených 8 poschodí, v Caracase, vo Venezuele, 56 poschodový vežiak horel 17 hodín a v Madride v roku 2005 horela 32 poschodová veža 20 hodín. Ani v jednom prípade sa mrakodrap nezrútil.
Údajné príčiny pádu Dvojičiek WTC
Podľa oficiálneho názoru, predloženého najmä úradnou inštitúciou National Institute of Standards and Technology – NIST (Národný inštitút noriem a technolόgie) Dvojičky WTC sa zrútili z týchto príčin:
1. Náraz lietadiel do veží spôsobil poškodenie konštrukcie, menovite poškodenie, rep. rozťatie istého počtu nosných, jadrových a vonkajších pilierov, čo oslabilo statiku budovy.
2. Poškodenie, poťažne odstránenie ohňovzdornej izolácie na pilieroch a trámoch – podlažiach budov.
3. V dôsledku odstránenia protipožiarnej izolácie oheň z paliva lietadiel, jeho vysoká teplota, spôsobila zmäknutie ocele pilierov, ktoré sa deformovali.
4. V dôsledku ohňa sa podlažia začali ohýbať (buckling) a prehýbať (sagging).
5. Prehnuté podlažia začali ťahať periférne, vonkajšie piliere smerom dovnútra, čo spôsobilo nestabilitu budovy a konečné zrútenie.
6. Podľa tzv. palacinkovej teόrie (profesor MIT Thomas Eager) teplom zmäknuté horné podlažia sa uvoľňovali, odtŕhali od svojho zakotvenia na pilieroch, padali na podlažia pod nimi a tak spôsobili hromadný pád všetkých poschodí, celej budovy.
Že to tak vôbec nebolo, že je to celkom mylná, ba zavádzajúca teoria uvidíme z nasledujúceho: Tu pôjde len o veľmi krátke pojednanie celej situácie. V knihe Žalujem o tom pojednávam na desiatkách strán.
Ad 1. Správa NIST uvádza, že na severnej veži bolo zničených 6 pilierov vnútorného jadra budovy a 3 ťažko poškodené; na južnej veži 10 zničených, preťatých a 1 ťažko poškodený. Okrem toho správa hovorí aj o zničených vonkajších, obvodových pilieroch. Ako však NIST vedel, zistil, koľko pilierov bolo zasiahnutých a zničených, keď v čase útoku nikto z NISTu v budovách nebol, ani nemohol pri pilieroch byť? Po páde Dvojičiek bola z nich, teda aj z pilierov jadra, len obrovská neprehľadná kopa trosiek. Naviac, tieto trosky začali ihneď odpratávať a odvážať do zlievárne v Číne. Úradníci a vedci z NISTu nemali k troskám, teda ani k pilierom, prístup, aby ich dôkladne prezerali a počítali koľko ich bolo zničených a poškodených. To bolo nemožné. Všetko sa robilo vo veľkom chvate a za naprostého utajovania. Dokonca tak, že autá odvážajúce piliere, a všetko, boli zaisťované prístrojmi GPS, aby sa presne vedelo kde v ktorej chvíli sú. Nosných pilierov v jadre bolo 47. Teda, ak na severnej veži bolo z nich zničených, preťatých 6, zostávalo ešte 41 neporušených, t.j. 87%. Podobná situácia bola aj v južnej veži. V knihe sa pojednáva aj o vonkajších pilieroch. Odborný posudok v profesionálnom inžinierskom časopise Engineering News-Record znel tak, že „živá záťaž na tieto piliere sa môže zvýšiť o viac ako 2,000% kým dôjde k ich zlyhaniu. Aj po odstránení všetkých vonkajších pilierov na jednom poschodí na jednej strane budovy a ešte niekoľkých bočných stanách budova stále udrží silu vetra rýchlosti 160 km/hod.“ Taká vynikajúca bola statika budov Dvojičiek WTC. Okrem toho, nikto nevie či vôbec došlo k zničeniu alebo poškodeniu vyššie uvedeného počtu pilierov. A ak došlo, tak sa nevie koľkých. V knihe sa o tom dosť podrobne píše. Je vyjadrený názor, že z dôvodov tam uvedených k tomu, k zničeniu pilierov jadra nárazom lietadla, nedošlo. Skôr došlo k rozbitiu lietadla, letúňa.
Ad 2. NIST vo svojej správe tvrdí, že v dôsledku nárazu lietadiel do veží bola z podlažných kovových nosníkov, teda z podláh, zničená, odstránená, veľká časť protipožiarnej izolácie. V južnej veži to podľa nich malo byť 8,000 m2 podlahy. Isté výpočty, v knihe podrobne popísané, však preukazujú, že v severnej veži to mohlo byť najviac ak 2,240 m2 a v južnej veži 1,290 m2. Ale, to je maximum, ktorému sa plocha spôsobenej škody reálne hádam ani nepriblížila. Vyčíslenie NISTu 8,000 m2 je čistá fantázia, alebo účelová propaganda.
Ad 3. Toto je najvážnejšie tvrdenie oficiálnej verzie ohľadne pádu Dvojičiek. Vysoké teplo bolo vraj hlavným dôvodom prečo sa WTC zrútilo. Pretože konštrukčná nestabilita po náraze lietadiel nespôsobila jeho pád, lebo každý mohol vidieť že Dvojičky stáli pevne, ba, pri náraze sa ani poriadne nezatriasli. Teda, stav Dvojičiek pod bodom 1. vyššie (údajné poškodenie konštrukcie) sám nevysvetlil ich pád. Bol to vraj najmä požiar. Problém je v tom, že aj zbežný pohľad na horiace Dvojičky presvedčuje o tom, že požiar nebol veľký, ba minimálny, ako sa dá usúdiť aj z toho, že vo vežiach bolo síce veľa dymu, ale málo ohňa. Ten by bol každému pozorovateľovi viditeľný; a nebol. Najväčší a najdramatickejší oheň bol ten, ktorý je zobrazený aj na obálke knihy Žalujem. Je to obrovský žlto-oranžovo-červený ohňový mrak vonku, vedľa južnej veže. To je vzplanutie rozliateho benzínu z letúňa. Bežne sa takémuto javu hovorí výbuch benzínu. O výbuch v technickom zmysle však nejde. Tento „oblak“ ohňa trval len niekoľko sekúnd. Profesor inžinierstva na Kalifornskej univerzite povedal Popular Mechanics že letecké palivo vznietilo požiar, ale vyhorelo asi za 10 minút. To potvrdil aj hlavný výskumník NISTu Shyam Sunder. Potom boli len menšie lokalizované ohne vo vnútri budovy. Celá budova nehorela. Oheň bol len na niektorých poschodiach. Hoci oficiálna propaganda podsúva verejnosti obraz o pekle, „inferne“, o obrovskom požiari, žiadne inferno sa tam nekonalo. To okrem iných svedkov potvrdili napr. aj manažer firmy Eurobrokers Brian Clark, ktorý pokojne zostúpil zo 78. na 74. poschodie, a potom von z budovy, Ron Di Francesco (obaja na videu) a mnohí iní. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že v oboch budovách sa po útoku pohybovali ľudia, ako pracujúci v budovách tak aj na pomoc došlí požiarnici a policajti. O prítomnosti a pohyboch týchto vo Dvojičkách je v knihe desať stránkové pojednanie „Ĺudia vo vežiach počas požiaru“. Tu sa tým nebudem zaoberať. Teda, požiar, resp. požiare vo Dvojičkách boli lokalizované, obmedzené, nižšej, „domácej“, teploty, aké bývajú v obytných domoch, najviac asi 500-650°C. Zväčša išlo len o tlenie, ako dokazoval čierny dym valiaci sa z budov. Podľa oficiálnej verzie, ako sme videli vyššie, oheň mal roztopiť, alebo aspoň zmäkčiť, oceľovú konštrukciu budov. Problém pre oficiála je však ten, že táto téza nezodpovedá realite a postulátom fyziky a technolόgie. Totiž, konštrukčná oceľ sa topí pri teplote 1,530° C a zmäkčí sa po určitom čase pri teplote 600°- 650° C; ale to len vtedy, keď je obnažená, t.j. nechránená protipožiarnym náterom alebo obložením, čo v tomto prípade tak nebolo. Oceľ tu bola proti požiaru dobre izolovaná, chránená. Okrem toho, požiar netrval dosť dlho, aby tak na oceľ pôsobil. Podľa profesora MIT Eagara aj pri 50% strate svojej sily oceľ môže vydržať stres dva až tri krát veľkosti stresu, ktorý je spôsobený ohňom tejto teploty. Teplota ohňa z benzínu dosahuje najviac 1,000° C, aj to len za maximálneho, ideálneho okysličovania, čo sa v danom prípade, vo Dvojičkách neuskutočnilo. Tam bol prístup kyslíka obmedzený, čoho dôkazom je, opakujem, čierny dym z ohňa. Aj podľa Konečnej správy NISTu teplota vonkajších pilierov dosahovala len 250° C . To zodpovedá bežným „domácim“ ohňom z bežného domáckeho uhľovodíka, ako je nábytok, koberce, záclony a iné. Takýto oheň oceľovú konštrukciu budov nikdy nezničil.
Záver: Oheň vo Dvojičkách konštrukčnú oceľ určite neroztopil, ani nezmäkčil do tej miery, žeby sa bola narušila statika budov a v dôsledku toho by nastal pád WTC.
Ad 4.- 6. Týmito tromi bodmi sa budem zaoberať spolu, lebo ony spolu súvisia. Ako hlavný a konečný dôvod samotného pádu Dvojičiek NIST uviedol zohrievanie a tým zmäkčenie kovovej konštrukcie nosníkov podlahy, ktoré sa vraj prehli a v dôsledku toho odtrhli od svojich záchytiek na pilieroch, spadli jeden na druhý a tým spôsobili celkový pád budovy. Tieto podlahové nosníky mali stiahnuť dovnútra vonkajšie piliere, ktoré sa potom zrútili. Toto vysvetlenie má však niekoľko chýb. Za prvé, ako sme videli, oceľ konštrukcie Dvojičiek nemäkla do tej miery, ako to vyžaduje scenár NISTu. Ale aj keby k tomu došlo, tie trámy vyvíjali na vonkajšie piliere, steny budov, vertikálny tlak, smerom dolu, spôsobený ich masou (váhou) v dôsledku gravitácie. Teda, same od seba nepôsobili (aj) horizontálnym smerom, lebo týmto smerom normálne nepôsobila žiadna sila. Samotné zmäkčenie nosníkov sa nerovnal žiadnej sile. Podľa druhého Newtonovho zákona pohybu, teleso sa pohybuje pôsobením vonkajšej sily, v smere jej pôsobenia. Teda, ak sa trámy podlahy začali posúvať horizontálne smerom k stredu budovy, a poťahovali vonkajšie piliere dovnútra, smerom k jadru budovy, musela týmto smerom pôsobiť nejaká sila. Aká? NIST na to neodpovedá, ani to neberie do úvahy. My vieme, aká sila to mohla byť, sila výbuchov, ktoré zničili vnútorné piliere, piliere jadra budovy. Že nejaká sila tým smerom pôsobila bolo vidieť na video záznamoch v prvej fáze pádu budov. Je jasne vidieť, že vonkajšie piliere, tvoriace obvod budovy, sa nahýbajú najprv dovnútra, a len neskôr, opäť pôsobením istej sily, smerom von, keď začali padať dolu. Keby nebolo bývalo tej sily, ktorá spôsobila vymrštenie vonkajších pilierov smerom von, tak by zväčša museli padnúť, zosypať sa, dovnútra, smerom k jadru budovy, a nie von.
K palacinkovému zosuvu podlaží a tým celej veže , k teόrii NISTu, treba povedať, že za normálnych okolností, za pôsobenia zákonov fyziky, k tomu nemohlo dôjsť. Rozhodne aspoň nie za tú krátku dobu, za ktorú sa budovy zosypali, teda za 9-10-11 sekúnd. To bola rýchlosť voľného pádu vo vákuu, 9.2 sekúnd. To je však vhľadom k fyzikálnemu zákonu zachovania energie / momentu vylúčené. Bolo by to možné len vtedy, keby tento zákon fyziky neplatil, čo však na tejto planéte nie je možné. Momentum, veľkosť sily nárazu, je násobok (pohybujúcej sa) hmoty/masy a rýchlosti jej pohybu. K tomu je potrebná istá energia, v tomto prípade gravitácia, resp. potenciálna energia podláh. To znamená, že v procese kolmého pádu podláh každá nižšia, spodná podlaha absorbovala aspoň časť kinetickej energie vrchnej, spadnuvšej podlahy a tým zmenšila jej nárazovú silu, momentum. V tom zmysle, že spadnutá podlaha stratila energiu v prospech spodnej. To znamená, že sa zmenilo “zloženie”, rovnica momentu: Keďže masa (padajúcej podlahy) zostala nezmenená, aby sa zachoval princíp momentu (keďže sa časť energie preniesla na spodnú podlahu) musela sa zmenšiť rýchlosť jej pohybu, rýchlosť pádu “hornej” podlahy. Na zotrvanie rýchlosti jej pohybu-pádu už nebolo dosť energie-sily. Zosuv, pád podlahy sa (oproti voľnému pádu) spomalil, aj keď relatívne len málo. Ak predpokladáme, že to spomalenie by bolo len pol sekundy, tak zrútenie severnej veže od 93. poschodia (najnižšie poškodené poschodie) dolu, poschodie za poschodím, by trvalo 46.5 sekundy a nie 9-10 sekúnd. V tomto výpočte sa nevzal do úvahy odpor vzduchu, ktorý voľný pád spomaluje. Ani to, že na spodných podlažiach neboli žiadne ohne, teda boli neporušené, pevné podlahy. Toto sa, samozrejme, vzťahuje na obidve veže WTC. K takémuto uzáveru prišli viacerí na slovo vzatí odborníci, ktorí svoje závery publikovali. Okrem toho, aj keby sa všetky podlahy zosunuli, zrútili, oceľové jadro veže by muselo zostať stáť. Ale nezostalo a tak isto sa zrútilo. Ale to je iný problém.
Záver: Týmto je definitívne vyvrátené tvrdenie NISTu, oficiálna verzia o prirodzenom páde veží, Dvojičiek WTC, v dôsledku vyššie uvedených šiestich “príčin”. Ak to takto nebolo, ako to v skutočnosti bolo? Na to sa pozrieme v ďalšej časti tohto seriálu.
V ďalšej časti rozoberieme charakteristické črty riadenej demolácie budov, v našom prípade veží WTC.
"
0 komentárov
Zatiaľ tu nie sú žiadne komentáre.