1. Kapitola: Predohra – Spoločné záležitosti
2. Kapitola: New York, World Trade Center – WTC; Svetové obchodné centrum (1 časť)
2. Kapitola: New York, World Trade Center – WTC; Svetové obchodné centrum (2 časť)
2. Kapitola: New York, World Trade Center – WTC; Svetové obchodné centrum (3 časť)
3. Kapitola: Washington, D.C. Pentagon (1 časť)
3. Kapitola: Washington, D.C. Pentagon (2 časť)
4. Kapitola: Shanksville, Pennsylvania
5. Kapitola: Telefonáty z „lietadiel“
3. Kapitola: Washington, D.C. Pentagon, 2 časť
Citovanie autora:
"
Okrem nám známych „hubárov“ spred Pentagonu boli ešte iní milovníci a zberači suvenírov po do Pentagonu havarovanom letúňovi. Veľavravná je fotografia desiatich alebo dvanástich mužov, alebo viacerých, ak sú mimo fotografie, očividne vojakov, oblečených v tmavých nohaviciach a bledých košeliach s vojenskými náplecníkmi, odnášajúci čosi veľké, dobre zakryté modrou celtovinou, aby nikto nevidel čo to je. Ten zaujímavý náklad je valcového, resp. mierne kužeľovitého tvaru dĺžky asi 4-5 m, alebo viac, nevidieť ho celý na fotografii, široký v priemere asi 1.7 m. Jeho váhu je ťažko odhadnúť, iba tak, koľko asi unesie 12 alebo viac silných chlapov. 800-900 kg? Prosím čitateľa, aby si tento odstavec zapamätal, lebo sa k nemu nepriamo vrátime.
Zaujímavé bolo sledovať údajný Boeing 757, resp. letúň, drón, čokoľvek to bolo, na ceste smerom k Pentagonu. Podrobný opis celej udalosti by vyžadoval niekoľko strán (je v knihe). Tu sa obmedzím na niektoré hlavné skutočnosti. Úradná správa komisie vyšetrujúcej tzv. 9/11 obsahuje túto pasáž: O 9:34 washingtonské Národné letisko oznámilo Tajnej službe, že „neznáme lietadlo smeruje k Bielemu domu. Potom, 8 km juhozápadne od Pentagonu urobilo 330 stupňovú otáčku, prudko zostupujúc 670 metrov, smerujúc k Pentagonu a k stredu mesta Washingtonu. Potom pilot let zrýchlil na najväčšiu silu motora a spustil sa smerom k Pentagonu.“ Podľa úradnej správy Národného úradu dopravnej bezpečnosti (NTSB) tento zostup trval len 3 minúty a dve sekundy. Podľa francúzskeho vojenského odborníka, dôstojníka P.H. Bunela, tento spôsob letu, pilotážny manéver, sa celkom zhoduje so spôsobom konečného letu vojenskej rakety. (Viac je o tom v knihe.) V novinách Washington Post bol 12.septembra 2001 článok Marca Fishera a Dona Philipsa, v ktorom píšu:“ Práve vtedy keď sa zdalo, že lietadlo smeruje k Bielemu domu neidentifikovaný pilot spravil pivotku takú ostrú, že to pozorovateľom pripomínalo manéver prúdovej stíhačky. Lietadlo sa otočilo o 270 stupňov doprava, aby sa dostalo k Pentagonu zo západu. Leteckí odborníci povedali, že „lietadlo bolo riadené mimoriadnou zručnosťou, takže je vysoko pravdepodobné, že pri kormidle bol cvičený pilot.“ Je zaujímavé, že nikto sa nezmienil o tom, aké lietadlo, aký druh lietadla to bol. A nikto nehovorí, že to bolo veľké dopravné lietadlo Boeing. Do tretice, toto lietadlo bolo pozorované aj na radare na Dullesovom letisku pri Washingtone. Kontrolórka leteckej dopravy Danielle O´ Brienová povedala, čo videla: „Neidentifikované lietadlo juhozápadne od letiska Dulles letelo veľkou rýchlosťou smerom ku chránenému vzdušnému priestoru Washingtonu. Rýchlosť, ovládateľnosť, spôsob ako sa točilo, my všetci v radarovej miestnosti, všetci skúsení kontrolóri leteckej dopravy, sme si mysleli, že to bolo vojenské lietadlo.“
Teraz sa pozrime kto podľa oficiálnej verzie mal riadiť , vraj pilotoval, toto záhadné lietadlo. „Terorista“ zo Saudskej Arábie, teda nie z Afganistanu, Hani Hanjour. O tzv. výcviku a pilotážnej schopnosti, či skôr neschopnosti, tohoto údajného pilota je v knihe pojednané podrobne na dvoch stranách. Tu len toľkoto: Hani Hanjour nebol schopný pilotovať ani malé, jednomotorové lietadlo Cessna. Jeho phoenixskí (Arizona) učitelia pilotáže vyjadrili obavu, že „pretože jeho zručnosť bola taká biedna, môže ohroziť bezpečnosť letu ak by pilotoval lietadlo komerčnej aerolinky“. Inštruktori vyslovili svoju obavu slovami „ nemal by si byť vo vzduchu“; a na koniec: „bol úbohý študent a preto riaditeľstvo školy pánovi Hanjourovi povedalo, že sa nebude kvalifikovať na pokročilý preukaz.“ To sú doslovné výpovede riaditeľky leteckej školy vo Phoenixe, pani Marilyn Ladnerovej. Veľmi zvláštna je skutočnosť, že, podľa inštruktorov, „Hanjour platil za výcvik, ale mu nezáležalo na tom, že neprejde kurzom.“
Teraz zo dve vyjadrenia leteckých odborníkov, skúsených pilotov: Ted Muga, pilot Pan American Airlines a pilot US Navy (námorníctva) povedal: „ Manéver pri Pentagone... vyžaduje veľmi, veľmi talentovaných pilotov aby boli toho schopní. Neviem si predstaviť amatéra, aby bol schopný čo len priblížiť sa k vykonaniu takého manévru.“ Podobne sa vyjadril aj Dr. Robert M. Bowman, inžinier nukleárneho a aeronautického inžinierstva, skúsený vojenský pilot. Kapitán US Air Force a pilot spoločností Pan Am a United Airlines Guss Wittenberg okrem iného povedal: „...Ja by som to nemohol spraviť a som absolútne presvedčený, že to ani oni nemohli spraviť... Taká možnosť nie je ani jedna ku tisíc.“ Tiež: „Lietadlo nemohlo letieť tou rýchlosťou ako povedali, bez toho aby nenastalo to, čo sa volá „vysokorýchlostné zastavenie...“ ZÁVER: ÚDAJNÝ TERORISTA HANI HANJOUR NEVEDEL RIADIŤ LIETADLO BOEING 757 (LET č.AA77) ANI HO NERIADIL. TAKĖ LIETADLO DO PENTAGONU NEVRAZILO.
Ešte jedna dôležitá udalosť zo zákulisia tohoto, pentagonského, prípadu. Kľúč k nemu dáva kniha významného amerického činiteľa, šéfa, „cára“, americkej protiteroristickej služby Richarda A. Clarkea „Against All Enemies“. Tam, ale aj inde, sa hodnoverne dozvedáme, čo sa v kritický čas odohrávalo v Bielom dome a kde boli a čo robili významní vládni činitelia krátku dobu pred a po útoku na Pentagon. Ide predovšetkým o viceprezidenta USA Cheneyho. On sám vypovedal, že niekoľko minút po tom čo sa po telefóne rozprával s prezidentom Bushom, okolo 9:12 hodine, „prišli agenti Tajnej služby a ...evakuovali ma do podzemia...do krytu, do toho čo sa volá Prezidentské stredisko naliehavých operácií – PEOC“. To je bunker pod Bielym domom. Podľa pána Clarkea, o 9:28 (on) požiadal majora Mikea Fenzela, ktorý sa vtedy nachádzal v prezidentskom bunkri, aby požiadal viceprezidenta Cheneyho, aby „po telefóne povedal prezidentovi (ktorý bol vtedy na Floride) že sa teraz nemôže sem (do Washingtonu) vrátiť.“ Keďže major Fenzel Clarkeovi nepovedal, že viceprezident tam, v bunkri, nie je, dá sa usúdiť, že tam v tom čase, o 9:28, Cheney BOL. Túto skutočnosť potvrdil aj minister dopravy Norman Mineta, ktorý v roku 2003 Komisii 9/11 povedal, že „keď prišiel do PEOC (bunkra) okolo 9:20 Cheney bol už tam.“ Mineta tento svoj výrok potvrdil v istom interview v roku 2007, keď povedal že „Cheney bol určite tam predtým než bol Pentagon zasiahnutý“. Znamená to, že Cheney bol v podzemnom bunkri najneskôr o 9:28, alebo už o 9:20, teda určite predtým, než bol Pentagon zasiahnutý. Toto, údaj presného času Cheneyho prítomnosti v bunkri pod Bielym domom, je veľmi dôležité, pretože úradná správa 9/11 vyšetrujúcej komisie uvádza čas 9:58, teda, že Cheney bol v tom bunkri až po zásahu Pentagonu (o 9:37), čo je lož. Týmto sa preto tak podrobne zaoberám, lebo v bunkri došlo k nasledovnej udalosti (podávam to skrátene): Do miestnosti v ktorej medzi inými bol Norman Mineta a Cheney „vstúpil mladý muž a povedal, že lietadlo (ktoré smeruje k Washingtonu) je vzdialené už len 10 míľ a spýtal sa Cheneyho: „rozkazy platia?“ Ten odpovedal: „Samozrejme, ROZKAZY STÁLE PLATIA, počuli ste niečo iné?“ O aké rozkazy išlo? Určite nie o rozkaz lietadlo zostreliť, lebo keby bol taký rozkaz vydaný, tak príslušná protiletecká jednotka by ten rozkaz bola bez zaváhania vykonala. Rozkaz preto určite znel: LIETADLO NEZOSTRELIŤ. A tak lietadlo, resp.letúň smerujúci k Pentagonu, zostrelený nebol a o niekoľko málo minút ho zasiahol. To ovšem znamená, že Cheney o letúni, ktorý nakoniec vrazil do Pentagonu (VOPRED) VEDEL, vydal rozkaz ho nezostreliť, a tak bol spolupáchateľom tohoto krvavého zločinu. Oficiálna verzia, ktorej je táto situácia krajne nepríjemná, sa to snaží prekrútiť tvrdením, že ten rozhovor sa vzťahoval na lietadlo smerujúce do Pennsylvánie a na rozkaz zostreliť ho, vydaný prezidentom Bushom. To je však absolútny nezmysel, pretože pri vypočúvaní Komisiou 9/11 komisár Lee Hamilton sa pána Minetu spýtal o ktorý let (lietadlo) sa jednalo. Mineta odpovedal, že „o let ktorý prišiel do Pentagonu“. Okrem toho, podľa úradnej správy o 9/11 „potvrdenie prezidentovho povolenia zostreliť lietadlo prišlo o 10:25“ (strana 37) prezidentov tlačový tajomník Ari Fleisher zaznamenal, že „o 10:20 hod. mu prezident povedal, že povolil zostreliť lietadlo, ak bude treba“ (str.41) a, nakoniec, povolenie na zostrelenie prišlo NEADSu (vojakom) o 10:31 (str.45) To, ovšem, sú časy až po náraze letúňa do Pentagonu o 9:37, teda sa v bunkri nemohlo hovoriť o tom, čo sa udialo neskôr. Dokonca, je to čas až po páde lietadla , resp. hocičo to bolo, v Pennsylvánii o 10:03:11. Takže „rozkazy platia?“ nemohlo znamenať rozkazy „lietadlo zostreliť“, lebo taký rozkaz, resp. povolenie lietadlo zostreliť, prišlo, ako je uvedené vyššie, neskôr, až skoro hodinu po výmene slov v bunkri medzi Cheneym a mladým mužom. Rozkaz mohol teda byť len „lietadlo nezostreliť.“
Keď som písal knihu ešte sme nevedeli meno „mladého muža“ spomenutého vyššie. Vďaka istému výskumníkovi pod krycím heslom „jimd3100“ dnes už jeho identitu poznáme. Je ním bývalý vojenský pobočník Cheneyho Douglas Cochrane. Ten istému novinárovi odmietol čokoľvek o veci vypovedať; očividne zo strachu o život. Keď sa ho výskumník Jeff Hill spýtal, aké to boli rozkazy, Cochrane odpovedal , že „vôbec nie je pripravený rozprávať o tejto veci“. Keď sa ho pán Hill ďalej pýtal, či ten rozkaz bol „stand- down“, teda „nekonať“, Cochrane odpovedal, že „nemá nič iné k tomu čo dodať“. Hill sa ho potom ešte spýtal, či odpoveď na tieto otázky by Cheneymu zapríčinilo nepríjemnosti, a Cochrane odpovedal, že „ Správa komisie 9/11 je autoritatívny opis udalostí okolo 9/11.“ Tento odsek je výsledkom ďalšieho výskumu; v knihe ho nenájdete.
Keďže Boeing 757 ani iné podobné veľké lietadlo do Pentagonu nevrazilo, čo tam narazilo a budovu Pentagonu poškodilo? Je viac kandidátov na túto „vznešenú“ úlohu. Výskumníci sa vo svojich názoroch na túto vec líšia. Niektorí, medzi ktorých patrím aj ja, sa zhodujú, že to mohol byť vojenský drón, diaľkovo ovládateľné lietadlo Global Hawk. Tejto téme je v knihe Žalujem dané dosť miesta, tu v skratke uvediem len veci podstatné. Špecifikácie Global Hawk: Dĺžka 13.5m, výška 4.6m aj s podvozkom, rozpätie krídel 35.4m, váha 3,851 kg, motor Rolls Royce turbofan. Lieta veľmi ticho, je schopný letieť až 12,000 metrov vysoko. Motor, v kryte, je hore, na zadnej časti trupu a zaberá asi polovicu dĺžky drónu. Konštrukcia je celá z umelej hmoty, okrem mechanických častí ako motor-turbína a podvozok. Nasávanie, kryt vpredu pred motorom, je tiež z umelej hmoty, takže oceľový motor je o toľko kratší – nedosahuje polovicu dĺžky dróna, teda nie celkom 6 -7 m. Motor je v obale zhruba valcového tvaru, šírky- priemeru asi 1.4-1.6 m, alebo niečo viac, podľa toho odkiaľ zospodu sa ten kryt meria. Chvost stroja je v tvare V. Americké letectvo malo tento drón k dispozícii už pred 11. septembrom 2001, čo bolo oznámené v britskej televízii International Television 24. apríla 2001. Takže, milá čitateľka, vráťme sa k svedectvu inžiniera Samuela Dannera, ktorý popísal presne takýto stroj – letúň, ktorý videl vraziť do Pentagonu.
Tento drón, Global Hawk, sa zachoval na Pentagone tak, ako bol predurčený. Pri náraze do Pentagonu, alebo ešte máličko pred priečelím budovy, vybuchol (bola tam inštalovaná výbušnina) a vyšľahol vysoký červený plameň ponad budovu. Tak, ako sme to videli na tom obrázku / video rámiku (z piatich) ktorý Pentagon zverejnil, a o ktorom bola reč vyššie. Výbuchom sa celý stroj roztrieštil na drobné kúsky a mnohé časti, súc z umelej hmoty, sa asi roztavili. Takže z letúňa veľa nezostalo. Len malé kúsky z umelej hnoty a tie časti, ktoré boli z ocele, motor a časti podvozka. Tie drobné časti z dróna potom zbierali a odnášali nám známi muži, zoradení v šíku na trávniku pred Pentagonom. (Pozri v predošlej časti) Jediný väčší, dosť veľký kus, valcového tvaru odnášali tí dvanásti, alebo štrnásti , muži v uniformách, o ktorých bola reč vyššie. Rozmery toho nákladu, ako boli uvedené, dosť súhlasia s rozmermi oceľového motora z Global Hawk: dĺžky asi 5-6 m, šírky / priemeru asi 1.5 metra a váhy možno 800-900 kg, alebo menej, čo by bola asi štvrtina váhy celého drónu/letúňa. To je jediný veľký kus drónu, ktorý sa zachoval viac-menej v celosti, lebo bol z tvrdej titaniovej ocele a nie z umelej hmoty. Tento motor sa po náraze letúňa do budovy z trupu drónu odtrhol a zotrvačnosťou / svojou kinetickou energiou, ako samostatný kus vletel v celosti hlbšie do vnútra Pentagonu, hádam až k poslednej nám známej bariére na prstenci E. Tam ho príslušníci armády našli a neskôr odnášali z budovy. Čo iné by to mohlo byť? Ak má čitateľ nejaký iný nápad, rád sa s ním oboznámim. Takže, povedané súhrnne, drón, Global Hawk, jeho istá časť, prerazila priečelie Pentagonu, vnikla „malou dierou“ (pozri 5. časť seriálu) dovnútra a tam to všetko rozdrvené, okrem zachovalého oceľového motora, zostalo stáť. Krídla letúňa sa rozbili jednak výbuchom ešte pred priečelím Pentagonu, alebo čiastočne hádam aj na priečelí – fasáde, a keďže boli z umelej hmoty zanechali tam len menšie stopy, o ktorých bolo pojednané vyššie. Takýto scenár potvrdzujú aj známe rozmery: Ako vieme, z priečelia budovy po poslednú nám známu bariéru na prstenci E je asi 16-17 metrov, čo súhlasí s dĺžkou drónu, plus 3-4 m. Takto sa dajú vysvetliť viaceré „záhadné“ skutočnosti o ktorých sa písalo v predchádzajúcom texte. Touto analýzou by sa prípad „Pentagon“ mohol uzavrieť.
"
0 komentárov
Zatiaľ tu nie sú žiadne komentáre.