5/5 - Zločiny z 11.septembra 2001 (Telefonáty z lietadiel)

1. Kapitola: Predohra – Spoločné záležitosti

2. Kapitola: New York, World Trade Center – WTC; Svetové obchodné centrum (1 časť)

2. Kapitola: New York, World Trade Center – WTC; Svetové obchodné centrum (2 časť)

2. Kapitola: New York, World Trade Center – WTC; Svetové obchodné centrum (3 časť)

3. Kapitola: Washington, D.C. Pentagon (1 časť)

3. Kapitola: Washington, D.C. Pentagon (2 časť)

4. Kapitola: Shanksville, Pennsylvania

5. Kapitola: Telefonáty z „lietadiel“   

5. Kapitola: Telefonáty z „lietadiel“ 

Citovanie autora:

"

Oficiálna verzia:

Počas každého letu predmetných lietadiel 11. septembra 2001 došlo k viacerým telefonickým rozhovorom medzi ľuďmi v lietadlách a ľuďmi na zemi. Išlo o zavolania buď leteckého peronálu, alebo cestujúcich, väčšinou rodinným príslušníkom.

Skutočnosť:

Prvá a základná otázka je, či vtedy, v septembri 2001, vôbec mohlo k takýmto telefonickým spojeniam cez celulárne telefóny dôjsť. Odpoveď je: nie, nebolo to možné a nekonali sa. Prvé také telefonické spojenie cez celulárny telefón sa uskutočnil až v roku 2008 z lietadiel Airbus A340 na linke spoločnosti Emirates z Dubaja do Casablanky - správa BBC z 20. marca 2008.

Vedecko-technickú stránku tejto otázky dokonale spracoval kanadský vedec, fyzik a matematik Dr. A.K. Dewdney a po prepočtoch a praktických skúškach došiel k nasledujúcim uzáverom; okrem iného: Pri lietadlách s dvomi motormi úspešnosť  telefonátov celulárnymi telefónmi vo výške 2 100metrov a vyššie je nula (0) percent. Telefonáty z výšky nad 600 metrov by boli nepravdepodobné. Tvrdenie, že došlo k telefonátom z lietadiel letiacich vo výške 9 100 m a viac je nesprávne. To je, jednoducho, nemožné.  Celulárny telefón musí spraviť dokonalé „spojenie ruky“ s celulárnou stanicou , t.j. s vežou na zemi, a tieto veže medzi sebou, čo trvá niekoľko sekúnd. Takéto spojenie v tej výške v akej leteli a pri rýchlosti 800-900 km/hod. je nemožné. K telefonátom nemohlo dôjsť. Takže údajné telefonáty sa mohli spraviť len palubným, „onboard“  telefónom. Háčik je však v tom, že tieto telefóny boli z lietadiel Boeing 757 (lety AA 77 k Pentagonu a UA 93 do Pennsylvánie) ešte pred rokom 2001 deaktivované, vyradené z prevádzky.

Okrem technickej stránky tohoto problému je užitočné analyzovať jednotlivé „zavolania“, aj keď sa tu nebudem zaoberať všetkými.       

Let AA77 do Washingtonu – k Pentagonu

Tu došlo k dvom zaujímavým udalostiam, lebo nie je možné povedať „telefonátom“.  Prvý prípad: „Telefonáty“ Barbary Olsonovej, ženy generálneho prokurátora Teda Olsona.  Celá záležitosť je dosť zložitá a nebudem ju tu podrobne rozoberať . (Je to v knihe)  Pán Olson najprv tvrdil, že mu žena z lietadla zavolala celulárnym telefónom. Neskôr povedal, že mu zavolala cez jeho Ministerstvo spravodlivosti lietadlovým, „palubným“,  telefónom, a to na dobierku. To ovšem bolo nemožné, lebo odtiaľ nie je možné volať na dobierku, ale len na úverovú kartu. Ako však už vieme, v tomto lietadle (Boeing 757) boli tieto telefóny znefunkčnené, nepracovali. Okrem toho tu boli iné nevysvetlené skutočnosti. V súdnom konaní s „teroristom“ Zacariasom Massaouim bol Barbare Olsonovej priznaný jeden telefonický hovor, aj to len ako „nespojené zavolanie“, ktoré trvalo nula (O) sekúnd. FBI na tomto súde tvrdilo, že žiadne telefonáty Barbary Olsonovej z letu AA77 do úradu Teda Olsona, Ministerstva spravodlivosti, sa nekonali. Ovšem, týmto komplikácie nekončia, lebo Olsonova asistentka Helen Vossová a sekretárka Lori Keytonová povedali FBI, že vtedy do Olsonovho úradu dostali od  B. Olsonovej dva telefonáty. Keďže však ona (Olsonová) z lietadla nevolala, je otázka, kto volal a odkiaľ? Záver: Akékoľvek tzv. telefonáty Barbary Olsonovej z letu AA77 boli falošné, vyfabrikované, podvrhnuté. Kým? Nuž, vykonávateľmi celej zločinnej akcie 9/11.

„Telefonát“ Renee Mayovej. To bola letuška, ktorá, vraj, o únose lietadla zavolala rodičom.  Tí boli presvedčení a tvrdili, že ich zavolala celulárnym telefónom. Neskôr vyšetrovatelia FBI popreli, že by bolo išlo o celulárny telefón, očividne preto, že si boli vedomí, že taký telefonát z tej výšky, vyše 10 000 metrov, nebol možný. Telefonát bol vraj spravený z palubného telefónu, ktoré však boli na Boeingoch 757 vyradené z prevádzky. Ďalšia nejasnosť, či skôr protirečivosť, spočíva v tom, že „zavolanie“ R. Mayovej sa uskutočnilo o 9:12 hod hoci podľa správy FBI štyri telefonáty z letu AA77 začali o 9:15 hod. Nevysvetlený rozdiel troch minút.  

Let AA11 do New Yorku k Severnej veži WTC 

„Telefonát“  letušky Madeline (Amy) Sweeneyovej.  Aj  v tomto prípade, ako v každom, došlo k protirečeniu medzi tvrdeniami z akého telefónu volala. Podľa pôvodnej verzie, vraj z celulárneho. Keďže lietadlo letelo vo výške asi 10,000 metrov, to bolo nemožné. Neskôr, v roku 2004, oficiálna verzia rôznymi ťahmi presedlala na palubný . Podrobnosťami sa tu nebudem zaoberať. Zaujímavejšia je skutočnosť, že A. Sweeneyová si vo svojom telefonáte „poplietla“ číslo letu na ktorom slúžila. Na otázku pracovníka aerolinky Michaela Woodwarda o ktoré číslo letu ide, odpovedala: „dvanásť“ namiesto správneho „jedenásť“. Ďalší „omyl“ spravila v tom, že identifikovala len štyroch teroristov, hoci ich bolo (údajne) päť.

„Telefonát“ letušky Betty Ongovej.V tomto prípade je zaujímvá skutočnosť  že B. Ongová volala namiesto  poplachového strediska jej leteckej spoločnosti, čo podľa predpisu mala spraviť, bezvýznamné miesto, do predajne leteniek American Airlines v malom mestečku Cary v Severnej Karolíne. To sa vysvetľuje tým, že tam mali inštalované nové telefónne odpočúvacie zariadenie, ktoré zaznamenávalo rozhovory len štyri minúty. Tento rozhovor B. Ongovej však trval neuveriteľných 25 minút, ale okrem štyroch minút nebol zaznamenaný. Neskôr išlo teda len o ústne podanie, čo Ongová povedala a čo nie. Aj ona sa „zmýlila“ s označením čísla letu, ako M. Sweeneyová, a povedala „dvanásť“ , namiesto jedenásť. Tiež nesprávne označila čísla sedadiel na ktorých mali sedieť  teroristi a povedala, „štyria“, namiesto piatich, ktorí tam údajne mali byť.

Žeby letušky (obe!)nevedeli napočítať do pät (teroristov) a, najmä, nevedeli číslo letu, na ktorom práve slúžia? Vylúčené! To ovšem znamená, že niekto, kto namiesto nich podvodne odniekadiaľ telefonoval, spravil chyby, dokonca dva krát. Alebo zle čítal skript, alebo mal v rukách skript s nesprávnymi údajmi.

Let UA175 do New Yorku k Južnej veži WTC 

Z tohoto lietadla malo byť spravených päť telefonátov. Traja cestujúci, letuška a jeden mužský člen posádky.

Garnet „Ace“ Bailey. Táto záležitosť je jedinečná v tom, že žena G. Baileya povedala, že nedostala od neho žiaden telefonát a bola veľmi prekvapená keď jej povedali, že bol v osudnom lietadle, kde zahynul. Ale telefónny záznam ukázal, že niekto v Baileych dome zdvihol telefón tri krát a to po dobu 22, 25 a 9 sekúnd. Ich telefónne číslo bolo správne. Niečo tu zas „nesedí“, teda „smrdí“. Niekto ich musel odniekadiaľ volať a dostal spojenie vždy na niekoľko sekúnd.

Peter Hanson „telefonoval“ svojmu otcovi Lee Hansonovi. Otec bol presvedčený, že telefonát prišiel z celulárneho telefónu, ktoré, ako vieme v tej výške nefungovali. Ale, je tu ešte jedna zaujímavejšia vec. Telefonát  trval 192 sekúnd, od 9:00:03 do 9:O3:15. Ovšem, to je čas presahujúci čas letu tohto lietadla, ktoré podľa Správy 9/11 vyšetrujúcej komisie havarovalo o 9:O3:11. Teda pán Hanson sa „rozprával“ so svojím synom v lietadle štyri (4) sekundy dlhšie než bolo lietadlo vo vzduchu, čiže ešte potom, ako let skončil nárazom na vežu WTC! Toto s určitosťou dokazuje, že tzv. telefonát Petra Hansona bol zmanipulovaný, sfalšovaný, podvrhnutý. Bol to obyčajný podvod, k tomu ešte zbabraný.

Brian Sweeney. Tento prípad je podobný predchádzajúcim v tom, že sa jednalo o to, aký telefón bol použitý. Pán Sweeney mal spraviť dva telefonáty, žene a matke o 8:59 a v nasledujúcich minutách, kedy sa lietadlo už blížilo k WTC, kde v nasledujúcich štyroch, resp. len troch alebo dvoch minutách havarovalo, o 9:03:11. Vtedy sa lietadlo už rútilo z výšky 3 000 metrov neuveriteľných 3 000 metrov za minútu, čo potvrdil letecký kontrolór na new yorkskom letisku Dave Botiglia, ako aj Národný úrad leteckej bezpečnosti a NSA - Národná agentúra pre bezpečnosť. V tých niekoľkých minutách nebolo možné tie telefonáty spraviť, a to ani ako po ľudskej, tak ani po technickej stránke. Opäť išlo o podvod, podvrh a klamstvo.

Let UA93 do Pennsylvánie k Shanksvilleu

Z tohoto údajného lietadla malo byť spravených najviac telefonických hovorov. Podľa úradnej správy Komisie 9/11 „najmenej desať cestujúcich a dvaja členovia posádky zdieľali informácie...“ Celú záležitosť by sme mohli odbaviť tým, že toto lietadlo letelo tak vysoko, 10 až 12 tisíc metrov, že odtiaľ nebolo možné volať celulárnymi telefónmi, a palubné telefóny na tomto lietadle, Boeing 757, boli odpojené, nefungovali, takže  žiadne telefonáty z tohoto lietadla nemohli byť a neboli spravené. Napriek tomu sa niektorými budem podrobnejšie zaoberať a analyzovať ich obsah.

Telefonát, či len hlas Toma Burnetta? Tento telefonát  je zaujímavý z dvoch hľadísk. Predovšetkým preto, že jeho žena, Deena Burnettová rezolútne FBI prehlásila, že ju z lietadla zavolal jej muž Tom tri až päť krát  a to svojím vlastným celulárnym telefónom. Vedela to s istotou, pretože totožnosť, „ID“, volajúceho potvrdilo jeho telefónne číslo 925 980 3360, a to bolo číslo telefónu jej muža. Keďže však to bolo z technického hľadiska nemožné (pozri vyššie Dr. Dewdney) FBI v súdnom konaní so Z. Moussaouim v roku 2006 (pozri tiež vyššie) už tvrdili, že Burnettove zavolania boli spravené palubným telefónom (ktoré ovšem boli odpojené, nefungovali). Prvý „priešvih“!  ako vravia Česi; alebo, po slovensky, „chyba lávky“.  Už toto dokazuje zraniteľnosť oficiálnej verzie udalosti. Ovšem, niekto musel odniekadiaľ, zo zeme, volať pani Burnettovej, použijúc celulárny telefón jej muža. Pochybnosti o tomto telefonáte zväčšuje skutočnosť, že pán Burnett odmietol rozprávať sa so svojimi deťmi. Keď sa ho žena spýtala, či sa chce s nimi rozprávať, odpovedal:“ povedz im, že sa s nimi budem rozprávať neskôr“. Okrem toho, deti nespomenul menom, ale hovoril o nich len ako „kids“, „deti“, bez toho aby ich pomenoval. To veľmi naznačuje, že ten, kto sa v telefóne predstavil a rozprával ako Tom Burnett  alebo nevedel mená jeho detí, alebo sa bál s nimi vôbec rozprávať, lebo by nevedel správne reagovať, odpovedať na ich otázky. Hádam netreba veľmi zdôrazňovať, že to bol prinajmenšom podivný telefonický rozhovor. V skutočnosti  išlo tiež o falzifikát, podvrh zo strany organizátorov tohoto krvavého zločinu.

Todd Beamer. Ojedinelý prípad je telefonát, alebo len hlas Todda Beamera. Jeho telefónne spojenie bolo dlhé, trvalo vyše 65 minút. Ale, on nevolal svojej tehotnej žene a matke dvoch detí, ale do telefónnej ústredne spoločnosti Verizon Airfone, kde sa rozprával s viacerými ženami (podrobnosti v knihe). Vedúca oddelenia Lisa Jeffersonová mu ponúkla možnosť spojiť sa telefonicky so ženou. On však ponuku odmietol: „Nie, nechcem ju nepríjemne vzrušiť“. To bola odpoveď od manžela, ktorý vedel, že za niekoľko minút zomrie. Tiež sa nechcel rozprávať so svojimi dvomi deťmi, čo je krajne čudné a podozrivé. Z dôvodov ako u Burnetta, vyššie. Čo je však nanajvýš zaujímavé je fakt, opísaný v knihe L. Jeffersonovej: „ Bola som ešte na linke a lietadlo prudko klesalo a potom bolo ticho. Držala som linku aj potom ako sa lietadlo zrútilo, asi 15 minút dlhšie, a nikdy som nepočula pád, len ticho. A to neviem vysvetliť. Nestratili sme spojenie, pretože pri tom je iný zvuk. Je to piskľavý zvuk, keď stratíte spojenie. Nestratilo sa spojenie, len stíchlo, bolo ticho.“ To, že telefónne spojenie zostalo otvorené odobrilo z príslušného záznamu aj FBI. Namiesto 10:03, kedy lietadlo podľa oficiálnej správy havarovalo, telefónne spojenie zostalo až do 10:49. To je normálne nevysvetliteľné, lebo havária lietadla by celkom určite spôsobila prerušenie telefonického spojenia. Preto údajné zavolania / hovory T. Beamera nemohli byť z lietadla, letu UA93.  Telefonoval niekto iný odinakiaľ, zo zeme.

CeeCee Lyles. CeeCee bola letuška na tejto linke. Telefonovala svojmu mužovi. Išlo o „bežný“ telefonát, aké sa udiali z tohoto lietadla. Keďže vtedy letelo vo výške 1,500 metrov FBI tvrdili, že hovor bol z celulárneho telefónu, čo je možné, ale pochybné. Ale toto nie je podstatné. Rozhovor bol nahratý  na   odkazovač. Čo je však v tomto  prípade mimoriadne a jedinečné je zakončenie hovoru. Potom ako CeeCee skončila, ale ešte predtým než skončila nahrávka na odkazovači, počuť tam hlas šepkajúci: „urobila si to skvele“. Toto nebol hlas CeeCee. Nepovedala to CeeCee, ale niekto iný.To bol niekto, kto to povedal osobe-impersonátorke CeeCee Lyles, alebo CeeCee mohla ten svoj skript čítať pod nejakou hrozbou. V každom prípade, bola tam tretia osoba, zúčastnená na  telefonáte CeeCee. Táto šepkaná pochvala sa nachádza na úradnom elektronickom zázname, ktorý bol prokuratúrou v roku 2006 predložený súdu v konaní proti  Z. Moussaouiovi, teda je autentický. Z toho vyplýva, že tento hovor nebol telefonátom úbohej CeeCee, ktorá neskôr zahynula, ale išlo o podvod spáchaný vykonávateľmi tohoto zločinu.

Mark Bingham. Aj pri tomto telefonáte išlo / ide o riešenie otázky, či sa telefonovalo z palubného, alebo celulárneho telefónu. Vládne podanie na súde tvrdí, že bol použitý palubný telefón Airfone. Vieme však, že tieto telefóny boli z Boeingov 757 odstránené, resp. znefunkčnené. Zaujímavá je výpoveď matky Marka Binghama Alice Hoglanovej. Tá povedala, že ju zavolal syn a predstavil sa: „ Mami, tu je Mark Bingham“. Toto potvrdili aj noviny Washington Post. Pani Hoglanová ďalej vypovedala: „Znelo to, akoby niekto pokojne rozprával, sediac hneď vedľa neho. Potom sa ozval a povedal: „veríš mi?“ Ja som povedala: „Verím ti. Kto sú tí chlapíci?“ Potom opäť bola dlhá prestávka. Počúvala som a potom telefónne spojenie bolo prerušené.“  Nuž, toto je naozaj podivný telefonát. Kedy sa syn v telefóne ohlási matke priezviskom? Asi nikdy. Kto boli tí „chlapíci“ sediaci vedľa Marka? A nástojčivosť otázky “veríš mi?“ Je viac ako nepravdepodobné, že to bol skutočný telefonát  skutočného Marka Binghama. 

Jeremy Glick údajne zavolal svojej žene Lyzbeth. Telefonát prevzal jej otec, Richard Makely. Ten neskôr polícii FBI vypovedal, že najprv bolo v telefóne ticho, potom, asi po piatich minutách bolo počuť nejaké vysoko-tónové výkriky a potom bolo zas niekoľko minút ticho. Potom opäť nejaké zvuky, ktoré opísal ako „zvuky vetra“. Počas telefonického spojenia „so zaťom“ počul v telefóne telefónneho operátora, ktorý zasiahol do spojenia a informoval o veci policajtov. Makely zostal v telefonickom spojení s operátorom asi do 10:45 hod., ale nikdy viac v telefóne nepočul nejaké zvuky. Lietadlo, let UA93, sa zrútilo  o 10:03 hodine. Podľa FBI, telefón zostal v spojení 2 hodiny a 6 minút. Teda dlho potom ako sa lietadlo zrútilo, resp. malo zrútiť. Ako to bolo možné? Tak, že falošný Jeremy, impersonátor, zabudol zložiť telefón?

Morfing,  tvarovanie/vytváranie hlasu, „dabing“.

Uvedené prípady naznačujú, ba dokazujú, že nešlo o skutočné telefonické zavolania urobené posádkou a cestujúcimi z údajne unesených lietadiel. Ak to neboli autentické, skutočné hovory „unesených“ ľudí, ale podvrh, falšované, podvodné, niekym niekde vyrobené, ako sa to mohlo stať? Existuje nejaká technológia na to? Odpoveď je taká, že áno, existuje. Táto relatívne nová technológia bola vyvinutá asi v roku 1999 v americkom Národnom laboratóriu v Los Alamos v Novom Mexiku. Vedúcim výskumu bol vedec  George Papcun. Novinár the Washington Post William Arkin o tom napísal článok „Keď vidieť a počuť neznamená veriť“, podľa ktorého stačí desať minút digitálneho záznamu nejakého hlasu aby odborníci vedeli tento hlas klonovať, teda hlasovo „vyrobiť“ presného dvojníka, k nerozlíšeniu od skutočného, s pôvodným hlasom.  Táto technológia vie napodobiť, reprodukovať  farbu, výšku tónu a iné charakteristiky hlasu toho, koho simuluje. Je to teda tvorba, vytváranie staro-nového hlasu, po anglicky „morphing“ z gréckeho slova „morfé“- tvar, tvarovať ,vytvarovať. Týmto spôsobom sa dá hlasovo impersonovať, čiže hlasovo „stelesniť“, zosobniť  druhá osoba.

O tom sa už veľa píše a hovorí. Používa sa to napríklad pri filmovom a televíznom tzv. „dabingu“, zvukovom pretáčaní filmu do iného jazyka. Na Cambridgeskej univerzite, v Anglicku, majú program CUED, kde na tom pracujú Steve Young a Hui Ye, ktorí o tom napísali články; v roku 2004 s titulom: „Vysoko kvalitné pretváranie hlasu.“

Jednoduchšie technológie, prístroje sa už aj predávajú. Napríklad firma Mis Defense Products ponúka Telephone Voice Changers- Meniče hlasu v telefóne. Má inzerát : „Náš menič hlasu v telefóne ľahko zmení váš hlas v telefóne.

Tým, ktorí pripravovali a uskutočnili tento kriminálny projekt stačilo aby si zohnali a zaznamenali niekoľko minút trvajúci hlas toho, koho hlas chceli napodobniť, zosobniť – impersonovať. Nemuselo to byť veľmi ťažko, berúc do úvahy množstvo telefonátov, ktoré príslušné osoby v minulosti spravili a ktoré bolo veľmi ľahko sledovať a zaznamenávať. Takže zločinci 9/11, ktorí vtedy vyšpekulovali a vykonali omnoho zložitejšie a technicky náročnejšie veci, takýmto spôsobom vyfabrikovali vyššie analyzované údajné telefonické hovory, zavolania z vraj unesených lietadiel.  

"